Sofokles Antigona

Žáner: tragédia
Kompozícia: prológ, 5 dejstiev, epilóg
Hlavné postavy: Antigona, Isména, Kreón, Eurydika, Haimón, Teiresias


Charakteristika postáv:

ANTIGONA – Odvážna Antigona sa odhodlá pochovať svojho brata Polyneika, aj napriek príkazom, ktoré vydal Kreón. Usudzuje, že väčšmi než ľudské príkazy si treba vážiť nepísané odveké božské zákony, ktoré prikazujú postarať sa o pohreb príbuzných. Presvedčenie, že koná správne a spravodlivo jej dodáva odvahu a nebojí sa riskovať to najvzácnejšie – vlastný život. Bola to žena s pevnou vôľou, ktorá bojovala za to, čo je správne. ISMÉNA – je pravým opakom Antigony – nesmelá, bojazlivá, podrobujúca sa príkazom, no keď má Antigona problémy, snaží sa jej pomôcť.

KREÓN – tvrdý vládca, ktorý si chcel za každú cenu vybudovať autoritu. Hrdosť a presvedčenie, že len jeho rozhodnutia sú správne ho často oslepovali.
Moc ho úplne pohltila. Za svoje rozhodnutie však na konci tragédie tvrdo pyká.

HAIMON – Svojho otca si vážil, tak ako aj jeho rozhodnutia, no slepo sa im nepodriaďoval. Vedel si presadiť svoj vlastný názor. Robil iba to, čo pokladal za správne. Bol múdry, spravodlivý a ľúbil Antigonu. OBSAH
Tragédia Antigona bezprostredne nadväzuje na udalosti po Oidipovej smrti. Oidipovi synovia Eteokles a Polyneikos sa dostali do sporu o vládu nad Tébami. Vyhnaný Polyneikos našiel útočisko v Argu odkiaľ prišiel s veľkým vojskom proti Tébam. Eteokles Téby bránil. V súboji padnú obaja bratia. Kreón, švagor a nový vládca Téb dá slávnostne pochovať Eteokla a pod hrozbou trestu smrti zakáže pochovať Polyneika – vlasti zradcu. Prológ: Antigona s obetnou kanvicou v ruke, vychádza s Isménou z paláca. Isména badá na Antigone, že je akási rozrušená. Trápi ju totiž pomyslenie
na nepochované telo svojho brata Polyneika, a tak sa ho rozhodne pochovať. Antigona chce, aby jej Isména pomohla, no ona nesúhlasí a pokúsi sa ju odhovoriť od tohto činu, ale neúspešne. „Pokúšať sa o to je zbytočné.“ hovorí
Isména. „Kým budeš takto hovoriť i ja i mŕtvy brat ťa budeme mať v neláske.“
zdôrazňuje Antigona a odchádza pochovať Polyneika. Isména sa vracia do paláca.
1.dejstvo:
Kreón vychádza z paláca a prihovára sa mužom, ktorých si dal doviezť poslami, hovorí o udalostiach, ktoré postihli ich mesto. Neskôr prichádza strážca, ktorý Kreónovi oznamuje, že niekto pochoval mŕtvolu Polyneika.

Kreón sa veľmi rozzúri a spočiatku podozrieva z činu strážcu.
2.dejstvo:
Strážci mŕtvolu odkryli a nechali ju pohodenú. Antigona sa opäť vracia a pochováva brata, no je prichytená. Strážca ju privádza pred Kreóna, ktorý sa jej pýta, či sa k všetkému priznáva. Ona však nič nepopiera a pevne si stojí za svojím činom, aj keď ju čaká smrť. „A že zomriem predčasne? Tým iba získam. Pretože, ak niekto žije v stálom utrpení ako ja, smrť sa mu stáva vykúpením. Vôbec neplačem nad svojím osudom. Ak by som pripustila, aby zabitý syn mojej matky ležal nepochovaný, napospas divým zvieratám, to by ma bolelo – nič iné.“
O chvíľu príde aj Isména a chce Antigonu podporiť, klame o svojej vine a je odhodlaná zomrieť, no Antigona to nedovolí.
3.dejstvo:
Prichádza Haimón, prosiaci Kreóna o milosť pre Antigonu, no neúspešne. Tvrdohlavý Kreón mu odmieta vyhovieť, za každú cenu si stojí za svojím rozhodnutím. „Mám hádam v tomto veku chodiť k nezrelému mladíkovi po rozum? Vždy lepšie ako po neprávosť! Ak som mladý, nedívaj sa na môj vek hľaď na vec!“ odpovedá Haimón. „No akú vec, mám sa hádam dívať s úctou na neposlušnosť? O úctu k mrzkej veci by som nikdy nežiadal.“
4.dejstvo:
Prichádza Antigona, ktorá už je zmierená so smrťou, lúči sa so životom. „Ó, ty hrobka, svadobná sieň moja, moje večné väzenie! Tak teda idem k svojim mŕtvym!“ Sluhovia vyvádzajú Antigonu z paláca do jaskyne – hrobky, kde má pomaly zomrieť.
5.dejstvo:
Teiresias vystríha Kreóna. Hovorí o nespravodlivosti jeho rozhodnutia a hovorí mu, že za svoj čin zaplatí mŕtvym z vlastnej krvi. Kreón sa umúdri a rozhodne sa ustúpiť. Odchádza spolu so sluhami pochovať Polyneika a oslobodiť Antigonu.
Epilóg: Prichádza prvý posol a oznamuje: „Sú mŕtvi. Príčinou ich smrti sú však živí.“ Antigona sa obesí a nešťastný Haimón si prepichne prsia mečom: „A vtedy nešťastný syn, nehnevaný na samého seba obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs a kým ešte dýchal, privinul sa oťažievajúcou rukou k svojej dievčine a chrčal, chrliac gejzír krvi na jej bledú tvár. A leží tam i teraz mŕtvy pri mŕtvej.“ Všetko si vypočula aj Euridika, ktorá sa zo žiaľu taktiež zabije. O chvíľu sa o všetkom dozvedá aj Kreón: „Už šaliem od súženia. Veď hoci som to nechcel, mojou vinou mi zomrel syn môj! Aj ty moja žena.“ Náčelník zboru nakoniec dodá: „Iba rozvážny ľudia vedia byť šťastní. Nehrešte, uráža to bohov. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.“


Sofoklova Antigona je majstrovským dielom, ktoré patrí medzi najlepšie drámy svetovej literatúry.