Pravda je vsak ta, ze sa tu nijake
splocenske triedy vzajomne nezmieruju, ale ze sa na seba prestanu hnevat
len dvaja rozkmotreni priatelia ( baron Kostrovicky a zememerac Rohon )
a ze nastava zase harmonia v rodinnych vztahoch medzi starym a mladym
Kostrovickym , len co sa stary baron dozvie, ze jeho syn miluje grofku,
a nie ucitelsku dceru Milusu.
Nie je vsak spravne tvrdit, ze dramatik sledoval tymto dielom akesi
nerealne zamery: ze vkladal nejake nadeje do slachty ako do pozitivneho
cinitela v narodnom zivote, ze by bol od slachty ocakaval spasenie
slovenskeho ludu alebo ze by bol dokonca nabadal ostatne spolocenske
vrstvy, aby zaujimali k slachte pozitivne stanovisko. Chcel len tym
prislusnikom aristokratickych vrstiev, ktori este nezabudli celkom svoj
rodny jazyk, pripamatat ich narodny povod a pripomenut im, k comu ich
zavazuje. Ale hlavny problem nespociva pri tom vsetkom v tom, co si Palarik
pri vytvarani svojho diela myslel, lez v tom, ako prislusnikov slachty a
ich vnutorny zivot zobrazil.
Uz to svedci o hlbokom Palarikovom zmysle pre realizmus, ze jeho postavy
z radov slachty su prisne individualizovane. Iny je pomer k ludu u grofky,
iny u barona Kostrovickeho a u jeho otca. Kedze vztah k ludu bol Palarikovi
jednym z hlavnych kriterii pre urcenie hodnoty cloveka, na nom sa zaklada
odlisne povahove zalozenie tychto troch postav: grofka Hrabovska je
divakovym sympatiam ludsky najblizsia, pretoze mala najskor moznost dostat
sa pod vplyv vlastenky Miluse, ktory hlboko zaucinkoval na cele jej
povahove zalozenie; mlady baron Ludovit Kostrovicky je ku koncu hry na
ceste k tomu, aby si ziskal divakove sympatie, kym stary Kostrovicky je
z tejto stranky divakovi nacisto lahostajny.
Grofka je spociatku vylucne pod Milusinym vplyvom. Ma od nej lasku k
slovenskemu ludu, ku ktorej ju Milusa privadza cez esteticke zazitky: nauci
ju zamilovat si slovensky kroj a slovensky spev. Cez kroj a spev dostava sa
grofka blizsie k slovenskemu cloveku, ktoremu bola pred Milusinym prichodom
do kastiela na mile vzdialena pre svoju kozmopoliticku vychovu, ako aj pre
vplyv svojej komornej Capkovej. Ak Palarik neukazuje, ako daleko prenikla
grofka k dusi slovenskeho pracujuceho cloveka, nestalo sa to nahodou a
mozno si to vysvetlit tym, ze sa mu to v tejto hre nezdalo potrebne.
Podstatne je, ze grofka zbystrila svoj zaujem o slovensky lud, len co
objavila, ze za spoluucinkovania svojich zencov bude moct usporiadat na
pocest svojho neznameho snubenca dozinkovu slavnost.
Lez grofka Hrabovska je pod vplyvom svojej spolocnece Miluse aj v inych
podstatnych zivotnych otazkach, nielen co sa tyka jej vztahu k ludu. Milusa
ju prvadza hned v prvom dejstve do rozpakov, ked jej vycita, ze je ochotna
prijat mladeho barona ako svojho snubenca, hoci ho vlastne ani nepozna. Je
to protest mladej vzdelanej slovenskej zeny proti sposobu, akym sa
uzatvarali v slachtickych a statkarskych rodinach manzelastva, pri ktorych
prvoradu ulohu hrala vzdy vola rodicov.