Tá najobyčajnejšia vec vyzerá hneď krajšie, keď ju skrývame.“ (7) Akokoľvek, jedného dňa sa všetci traja stretávajú.
Keď Basil dokončil svoje dielo, Dorian vyslovil zvláštne želanie: „Prajem si, aby sa obraz mohol meniť a ja, aby som zostal navždy taký, aký som teraz.“ (27) Lord Henry je Dorianom uchvátený a vysvetľuje mu, aby si uvedomil svoju mladosť a bezhraničnú krásu. Učí ho objavovať oheň lásky a života. „Nič nie je na svete tak dôležité ako mladosť“
Mladý Dorian stretáva herečku Sybilu Vanovú, ale jeho láska je iba platonická a ľúbi iba jej umenie. Raz, keď ho nahnevala, bol smutný a povedal jej, že bez umenia je pre neho ničím. Hlboko ju to ranilo, Dorian to neskôr oľutoval a chcel sa jej ospravedlniť, ale bolo už príliš neskoro- Sybila je mŕtva, zabila sa. „Láska je podivuhodnejšia vec než umenie.“ Keď sa pozrel na svoj portrét, zbadal na ňom zmenu, jeho tvár sa zmenila, oškaredela a z očí sršala krutosť. Rýchle portrét ukryl v malej izbičke v podkroví svojho domu, zamkol ho, aby ho nikto nemohol vidieť. „Je lepšie byť krásny ako byť dobrý.“
Roky plynuli, ale čas sa Dorianovej mladosti vôbec nedotkol. Tá úžasná krása, ktorú Basil namaľoval, tá nezmizla. Študoval hudbu a umenie. Obklopoval sa výlučne krásnymi vecami. Začal túžiť po hriešnych radostiach. Čím viac miloval svoju krásu, tým viac bol šokovaný zlobou a ohavnosťou v svojej duši. „Budem mladý, silný a krásny navždy!“
Keď sa ľudia pozerali na jeho mladú nevinnú tvár, nemohli uveriť, tým strašidelným príbehom, ktoré o Dorianovi kolovali. Napriek všetkému, portrét každým rokom starol a oškaredieva. Najmä ukrutný výraz v jeho očiach mohol ukázať tmavé stránky jeho dvojitého života. Často pozoroval obraz, obidvoch (seba aj obraz) nenávidel a zároveň aj miloval. Niekedy, keď zostal dlho vonku, naraz sa strhol a bežal domov pozrieť sa na obraz, aby si bol istý, že je zamknutý a v bezpečí. Jedného dňa stretol Basila Hallwarda. Odkedy sa s ním nechcel rozprávať, predstieral, že ho nevidí, ale Basil sa ponáhľal práve za ním. Basil nemohol veriť všetkým tým klebetám o Dorianovom živote. Dorian ho zobral hore do izby a odkryl mu portrét: „Odkry ten obraz a uvidíš moju dušu.“ Vo vnútri Doriana vzbĺkli zúrivé pocity, chytil nôž, ktorý ležal na stole a bodol Basila do krku. Potom požiadal starého priateľa Alana Campbella, aby prišiel a pomohol mu telo zničiť. Dorian sa rozhodol začať nový život, ale keď sa zadíval na obraz, zbadal, že ukrutný výraz tváre sa nezmenil. Jeho krása zničila jeho dušu a on zas zničil životy mnohých ľudí. Chcel zničiť svoj portrét, „zničím minulosť a potom budem voľný.“ Rozhodol sa zničiť obraz. Zobral nôž, ten istý, ktorým zavraždil Basila a premýšľal o všetkých strašných veciach, ktoré v živote napáchal. V dome bolo počuť strašidelný zvuk. Sluha zaklopal na dvere, ale nikto sa neozýval.