Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Oscar Wilde Portrét Doriana Graya

Predhovor:

„Umelec je tvorcom krásnych vecí.
Cieľom umenia je odhaľovať umenie a zahaľovať umelca.
Kritik je človek, ktorý je schopný pretaviť svoje dojmy z krásnych vecí do inej formy alebo hmoty.
Najvyššia ale aj najnižšia formy kritiky je istým druhom autobiografie.
Tí, čo v krásnych veciach nachádzajú odpudzujúce významy, sú skazení a nemajú v sebe ani kúsok čara. A to je chyba.
Tí, čo v krásnych veciach nachádzajú krásne významy, sú ľudia kultivovaní. Tí majú nádej.
Sú to vyvolenci, ktorí v krásnych veciach vidia iba krásu. Mravné alebo nemravné knihy neexistujú. Kniha môže byť len dobre napísaná, alebo zle napísaná. Nič iné.
Keď človek robí užitočné veci, možno mu to odpustiť, ak ich sám neobdivuje. Jediným ospravedlnením tvorby neužitočných vecí je, že ich ľudia nesmierne obdivujú.
Všetko umenie je neužitočné.“

Životopis:

Oscar Wilde jeden z najpopulárnejších autorov 20. stor.
Narodil sa v Írsku v Dubline v roku 1854, študoval klasickú filológiu na univerzite v Dubline a neskôr na Oxforde, kde v roku 1878 vyhral básnickú cenu. Po skončení štúdií pracoval ako žurnalista. Písal množstvo drám, básní, próz a esejí. V 1882 vyšla jeho prvá kniha básní, ale slávnym sa stal najmä kvôli dielu, svojmu jedinému románu, Portrét Doriana Graya. Jeho diela kritizovala anglická spoločnosť zá morálku. Aj keď bol ženatý a mal dve deti, bol gay,a preto bol aj súdený a väznený. Hneď ako odišiel z väzenia, presťahoval sa do Francúzska, kde žil do konca svojho života. Zomrel v Paríži roku 1900.
Tvorba: 1888 napísal pre svojich synov knihu príbehov – „Šťastný princ a iné rozprávky“.
Písal aj divadelné hry, prvá v r. 1883, ale nebola príliš úspešná a ani ďalšia. Aj keď, hra „Fanúšikovia Lady Windermereovej“ bola veľmi populárna kvôli jednoduchosti vyjadrovania a tiež aj jednoduchému zobrazeniu ľudí a ich spôsobu života.
Wildov úspech pokračoval jeho najlepšou hrou „Dôležité byť skutočný“. Ešte v tom istom roku bol uväznený pre svoj vzťah s iným mužom, lordom Alfredom Douglasom. Vo Francúzsku napísal „Balada o čítaní vo väzba“, dlhá báseň, v ktorej opisuje svoje zážitky z väzenského života.
Dodnes sa ľudia zabávajú na originálnych výrokoch, ktoré kedy Oscar Wilde povedal alebo napísal.

No v tom čase si o ňom nemysleli všetci, že je tak úžasný.
Maliar Whistler raz Wildeovi povedal niečo zábavné a on mu na to odpovedal: „Prajem si, aby som to povedal“, Whistler odpovedal, „Povieš, Oscar, povieš.“


Úvod:
K tejto knihe som sa dostala úplnou náhodou, keď bola cezo mňa vracaná majiteľke. Nijak zvlášť má na prvý pohľad neupútala, ale povedala som si, prečo nie, prečo si niečo po dlhej dobe neprečítať. Keď som sa pýtala, že asi o čom je a akým štýlom je písaná, dostala som odpoveď, že je to dosť ťažká kniha na premýšľanie. Najprv som sa zháčila, ale povedala som si, že nedám sa odlákať a uvidím po pár stránkach. Nakoniec som ju ani neviem ako zhltla a som spokojná. Urobila som veľmi dobre.

Môže maľba človeka o ňom napovedať viac ako jeho vlastná tvár? Ak je namaľovaná s láskou, možno ukáže viac ako len vonkajšok- možno ukáže aj vnútro. Často hovoríme, že tvár je ako otvorená kniha: „tvár sama rozpráva svoj príbeh“. Keď Dorian Gray po prvý raz vidí svoj vlastný obraz, zamiluje sa do svojej vlastnej krásy. Nič sa nemôže dotknúť jeho krásy, nič jej nemôže ublížiť, alebo zmeniť ju- ani láska, ani čas. A tak sa preruší kontakt medzi jeho tvárou a srdcom, medzi jeho vonkajškom a vnútrajškom. Jeho tvár sa nemení; zostáva mladá a krásna. Ale portrét, maľovaný s láskou, hovorí pravdivý príbeh. Ukazuje skutočného Doriana Graya, ktorý starne, škaredie a plní sa nenávisťou.

Obsah:

Námet: Reflexie na krásu, rozkoš, umenie a ich vplyv na obyčajný ľudský život. Traja muži vyjadrujú svoj postoj ako si čo najlepšie užiť života. Svet, kde nie je nič zakázané, ani vražda, ak to má ľudí rozosmiať .

Obdobie: Londýn zač. 20. st. Lord Henry je cynik, ktorý si naplno užíva svoj život. Jeho priatelia, hlavne z londýnskej aristokracie, majú radi jeho satirický humor a ostré názory. Má mnoho priateľov aj medzi umelcami, jedným z nich je aj Basil Hallward. Je to lenivec, ale šikovnými myšlienkami vedie mladého Doriana do života.
Basil Hallward je veľmi citlivý človek, ako Lord Henry hovorí: „príliš hlúpy na to, aby mal nejakých nepriateľov.“ Basil sa zamiluje do jedného mladého chlapca, Doriana Graya- krásny chlapec, s bledou pleťou, svetlými vlasmi a modrými očami. Namaľuje jeho portrét, pravdepodobne najlepšie dielo aké kedy namaľoval: „Vložil som do toho diela priveľa zo seba samého.“ (6) Cíti, že Dorian môže zmeniť jeho život, priniesť mu šťastie alebo nešťastie. Lord Henry je na Doriana veľmi zvedavý, ale Basil ho chce udržať v tajnosti: „Keď mám niekoho nesmierne rád, nikdy nikomu nepoviem jeho meno. Je to ako vzdať sa časti z neho.

Tá najobyčajnejšia vec vyzerá hneď krajšie, keď ju skrývame.“ (7) Akokoľvek, jedného dňa sa všetci traja stretávajú.
Keď Basil dokončil svoje dielo, Dorian vyslovil zvláštne želanie: „Prajem si, aby sa obraz mohol meniť a ja, aby som zostal navždy taký, aký som teraz.“ (27) Lord Henry je Dorianom uchvátený a vysvetľuje mu, aby si uvedomil svoju mladosť a bezhraničnú krásu. Učí ho objavovať oheň lásky a života. „Nič nie je na svete tak dôležité ako mladosť“
Mladý Dorian stretáva herečku Sybilu Vanovú, ale jeho láska je iba platonická a ľúbi iba jej umenie. Raz, keď ho nahnevala, bol smutný a povedal jej, že bez umenia je pre neho ničím. Hlboko ju to ranilo, Dorian to neskôr oľutoval a chcel sa jej ospravedlniť, ale bolo už príliš neskoro- Sybila je mŕtva, zabila sa. „Láska je podivuhodnejšia vec než umenie.“ Keď sa pozrel na svoj portrét, zbadal na ňom zmenu, jeho tvár sa zmenila, oškaredela a z očí sršala krutosť. Rýchle portrét ukryl v malej izbičke v podkroví svojho domu, zamkol ho, aby ho nikto nemohol vidieť. „Je lepšie byť krásny ako byť dobrý.“
Roky plynuli, ale čas sa Dorianovej mladosti vôbec nedotkol. Tá úžasná krása, ktorú Basil namaľoval, tá nezmizla. Študoval hudbu a umenie. Obklopoval sa výlučne krásnymi vecami. Začal túžiť po hriešnych radostiach. Čím viac miloval svoju krásu, tým viac bol šokovaný zlobou a ohavnosťou v svojej duši. „Budem mladý, silný a krásny navždy!“
Keď sa ľudia pozerali na jeho mladú nevinnú tvár, nemohli uveriť, tým strašidelným príbehom, ktoré o Dorianovi kolovali. Napriek všetkému, portrét každým rokom starol a oškaredieva. Najmä ukrutný výraz v jeho očiach mohol ukázať tmavé stránky jeho dvojitého života. Často pozoroval obraz, obidvoch (seba aj obraz) nenávidel a zároveň aj miloval. Niekedy, keď zostal dlho vonku, naraz sa strhol a bežal domov pozrieť sa na obraz, aby si bol istý, že je zamknutý a v bezpečí. Jedného dňa stretol Basila Hallwarda. Odkedy sa s ním nechcel rozprávať, predstieral, že ho nevidí, ale Basil sa ponáhľal práve za ním. Basil nemohol veriť všetkým tým klebetám o Dorianovom živote. Dorian ho zobral hore do izby a odkryl mu portrét: „Odkry ten obraz a uvidíš moju dušu.“ Vo vnútri Doriana vzbĺkli zúrivé pocity, chytil nôž, ktorý ležal na stole a bodol Basila do krku. Potom požiadal starého priateľa Alana Campbella, aby prišiel a pomohol mu telo zničiť. Dorian sa rozhodol začať nový život, ale keď sa zadíval na obraz, zbadal, že ukrutný výraz tváre sa nezmenil. Jeho krása zničila jeho dušu a on zas zničil životy mnohých ľudí. Chcel zničiť svoj portrét, „zničím minulosť a potom budem voľný.“ Rozhodol sa zničiť obraz. Zobral nôž, ten istý, ktorým zavraždil Basila a premýšľal o všetkých strašných veciach, ktoré v živote napáchal. V dome bolo počuť strašidelný zvuk. Sluha zaklopal na dvere, ale nikto sa neozýval.

Nakoľko dvere boli zamknuté, vliezli do izby cez okno. Oproti stene zbadali portrét Doriana Graya v celej jeho kráse a mladosti. Na zemi ležal muž s nožom zapichnutým v hrudi. Jeho tvár bola stará a škaredá. Len prstene na jeho ruke ukázali, kto to je. „Tvár bez srdca.“

„Keď sme šťastní, sme vždy dobrí“, povedal lord Henry, „ale nie vždy, keď sme dobrí, sme aj šťastní.“


Portrét Doriana Graya je jedna z najtajuplnejších a najvzrušujúcejších kníh, akú som kedy čítala. Zápletka je veľmi nezvyčajná- namiesto skutočného muža, stárne jeho vlastná podobizeň na obraze. Mne sa román páčil hlavne kvôli spisovateľovému obdivuhodnému filozofickému vyjadrovaniu- odraz na krásy a jej význam v našom obyčajnom živote.

The picture of Dorian Gray is one of the most mysterious and the most exciting book that i have ever read. The plot is very unusual- instead of real man, is getting old his own face on the picture.
I like the novel mainly because of wondorus and philosophic expression of Oscar Wilde- the image of a beauty and its sound in our common life.

Zdroje:
Portrét Doriana Graya, anglický originál The Picture of Dorian Gray (Oxford Bookworms Library), -

Linky:
http://www.oscarwilde.com - www.oscarwilde.com

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk