Ráno ich vyprevadila na cestu a poslala ich cez jelení cintorín do mesta. Zistili, že na jeleňom cintoríne neležia jelene, ale partizáni a ruskí vojaci. Neskôr stretávajú drevorubačov, ktorí chytili troch Nemcov a odsúdili ich na smrť. Na ceste stretli aj furmana s vozom naloženým čečinou. Nakoniec zistili, že pod čečinou leží mŕtvy furmanov syn. Konečne sa dostávajú do Nového mesta. Dominika ide do kláštornej školy. Fedor odchádza späť do Perunovej Vsi. V ďalšej časti je už rozprávačom Domina Perunová. Autor tu opisuje proces združstevňovania na slovenskej dedine. Na začiatku sa súdruhovia dohadujú, ako by presvedčili roľníkov v Perunovej Vsi, aby im dali svoju pôdu. Je medzi nimi aj súdruh Starucha, ktorý bol druhým veliteľom partizánov. Prichádza do Perunovej Vsi a presviedča ľudí, aby sa dobrovoľne pridali do procesu kolektivizácie. Perunovi sa táto politika nepáči. Stranícki súdruhovia chodia po dedine a nútia ľudí, aby im podpísali kolektivizáciu. Fedor odmietol podpísať, a tak ho chce strana dohnať k tomu, aby to obanoval. Fedor musí odovzdať 105% úrody. Odovzdá, no bojí sa o budúcnosť: “Koľko ráz mi ešte porodia moje role?“ Fedor, aj napriek tomu, že nechodí do kostola, začína sa viac modliť. Do Perunovej Vsi prišli straníci po úrodu. Predsedom bol jednooký Franc Čikit, a ten rozkázal začať vyberať sýpky u Peruna. Perun ich nechcel pustiť do svojho dvora, a tak prišiel aj žandár a Perunou priateľ, Ondro. Perun ich aj tak nepustil, a preto vyvalili bránu. Domina vyniesla chlapom demižón slivovice. Chlapi ju obkolesili a rozbili demižón. Odniesli preč všetku pšenicu. Predseda dáva Fedorovi poslednú možnosť podpísať kolektivizáciu. No Fedor aj tak nepodpísal. Čikit chce dať Fedorovi príučku, a tak mu vezme aj hnoj. Keď ho berie, vyhodia z Perunovho domu Fedorovu svadobnú perinu, a vtedy Fedor spomína na časy, keď sa bral s Dominou. Keď už chlapi odchádzajú preč, Perun ich napadne vidlami. Ľudia, čo to všetko pozorujú z ulice, sa dohadujú, čo bude s Fedorom. Hádajú sa o tom, že aj keď ho teraz ľutujú, predtým mu závideli. Peruna zatkli. Nemali ho kde dať, a tak ho dali do jeho vlastnej pivnice a privalili kameňom: “Hodíme vlka naspäť do pivnice, celú pivnicu bude mať. Vlk v pivnici! Hahá!“ Keď už Vesperunčania videli, že s Fedorom je zle, začali rebelovať, aby mu ŠTB neublížila. Peruna odsúdili do socialistickej basy. Lúči sa so svojim domom, mostíkom, denným svetlom. Ľudia v dedine sa vzývajú boha Perúna, a pýtajú sa ho, čo sa stne s jeho potomkom Perunom...
V poslednej časti autor opisuje osud Staruchu.