William Shakespeare Rómeo a Júlia (charakteristika)

William Shakespeare (1564 – 1616) patrí medzi najznámejších dramatikov sveta. Tento Angličan sa preslávil dielami ako Hamlet, Macbeth, Kráľ Lear, Veselé panie z Windsoru, Sen noci svätojánskej a samozrejme Romeo a Júlia. Písal komédie, tragédie i historické hry. Vo svojich dielach často odsudzoval zákernosť, krutosť, predsudky, ktoré staval do protikladu s ľudskosťou. Jeho divadelné hry sa hrávajú dodnes na významných svetových scénach. To tiež svedčí o jeho významnom postavení nielen v renesančnom umení. Námetom tragédie Romeo a Júlia je boj dvoch mladých zamilovaných ľudí s nepriazňou osudu. Silný príbeh ukazuje, čoho je schopná čistá láska.
Mladík Romeo Montek i dievča Júlia Kapuletová pochádzajú z dvoch bohatých, vplyvných, ale znepriatelených rodov. Úctivý Romeo sa s láskou trápil aj predtým ako spoznal na plese krásnu Júliu. („Nijaká láska jej sľub nezdolá, a tak je zo mňa živá mŕtvola.“) Tá zas nechcela ani počuť o ponúkanej svadbe s grófom Parisom bez toho, aby ho videla. Ale vedela, že vôli matky a otca sa bude musieť podvoliť. („To uvidím, až uvidím ho sama. Nemôže inde zrak môj zaletieť: len vaša vôľa určuje mu let.“) Romeo ukázal svoju neobyčajnú odvahu aj návštevou osudného Kapuletovho plesu, kde si s nevídane krásnou Júliou padli do oka. („ Je jagavejšia ako pochodeň!“) Hlasu svojho srdca naslúchal aj pri smelom prieniku do Kapuletovej záhrady. Naplno pri tom využil aj svoje fyzické schopnosti, len aby sa mohol porozprávať s dievčinou svojho srdca. Obaja sú schopní kvôli svojej láske urobiť čokoľvek. („Tak na čo prisahať mám?“) Sú si vedomí, že jedine ich mená im prekážajú v spoločnom šťastí. Napriek tomu ich brat Vavrinec zosobáši. Romeo nemá rád zbytočné násilie, a preto sa snaží prekaziť súboj na námestí. Zabijú mu ale priateľa a pošpinia česť. A za tú Romeo neváha tasiť kord. V šerme je dobrý, súboj vyhrá. Ale zabil. A dobre vie, že musí utiecť. Júliu úplne zdrví správa o smrti jej bratranca a o vyhnaní Romea z mesta. Pochybuje o svojich citoch. Nakoniec však dá na svoje srdce a svoju lásku. Romeo môže ďakovať svojej dobrej povahe, že má dostatok verných priateľov. S bratom Vavrincom vymyslia plán a zlomený sa posledný krát vyberie navštíviť milovanú Júliu. Tú úplne zdrví vnúteným svadby jej otec („Choď v čerty s hrdosťou i vďačnosťou: vo štvrtok zbalíš svojich sedem slivák a s Parisom si kľakneš k oltáru.“) Ale rozhodne sa vzdorovať. Jej odhodlanie je až neuveriteľné.

Dokonca kvôli Romeovi vypije aj jed od Vavrinca, po ktorom omdlie na štyridsať dva hodín. Ale to chudák Romeo vo vyhnanstve nemohol vedieť. On sa dopočul iba, že Júlia leží v hrobke. Rozhodol sa okamžite. Kúpil jed a hnal sa k hrobke. Predstavoval si ako skoncuje s mizerným osudom a padne mŕtvi vedľa Júlie. Zúfalý od žiaľu z posledných síl premôže Parisa a vypije jed na dúšok. Vystrašená Júlia zbadajúc mŕtveho Romea vedľa seba ležať sa v zúfalstve prebodne dýkou, rozhodnutá ukončiť svoje nekonečné trápenie. Podľa môjho názoru sa autorovi podarilo dobre stvárniť zaujímavé kľúčové postavy. Mne sa najviac zapáčil Romeo so svojou nekonečnou láskou, obrovskou odvahou a zriedkavou statočnosťou. Pravda, čo sa týka dobrých vlastností, Júlia v ničom za ním nezaostávala. Myslím si, že autor pekne ukázal ako zbytočné spory, závisť a neschopnosť odpustiť ničia ľudské životy. ------------------------------------------------------------------
1 Shakespeare, W.: Romeo a Júlia. Bratislava, Lita 1978, s. 11
2 Tamtiež, s. 18
3 Tamtiež, s. 22
4 Tamtiež, s. 32
5 Tamtiež, s. 70.