Spomína, že v Kocúrkove počuť nemčinu, latinčinu, maďarčinu a ich všelijaké skomoleniny, aj keď obyvatelia sú Slováci.
Vo veselohre Chalupka predstavuje 3 základné spoločenské vrstvy malomesta
( Kocúrkova ): zbohatlícku maloburžoáziu, zemianstvo. Maloburžoáziu stelesňuje čižmársky majster JÁNOŠ TESNOŠIL ( nómen ómen = Tesnošil podľa toho, že šije malé topánky ), ktorý si pomaďarčil meno a hlásil sa k vládnucej vrstve. V názoroch je však obmedzený, úzkoprsý. Hovorí hlavne po maďarsky, aj keď je Slovák, a dobre vie, že nikto v rodine nerozumie po maďarsky. Holduje pitiu, kartám, vo vlastnom dome si nevie urobiť poriadok. Potrpí si na svoju povesť i povesť svojej rodiny, na honor, svoje prehovory končí ustálenou vetou: „ Len aby sme v hanbe nezostali !“ Snaží sa, aby navonok vyzeralo všetko pekne, tak isto aj jeho žena MADLENA, ktorá je ozajstným pánom v dome. Rozhodná žena, ktorá musí o všetkom vedieť a klebetiť. Pod vplyvom ich zvrátenej výchovy je SYN HONZÍK rozmaznaný, bojazlivý, lenivý, všetky peniaze na štúdia prehýri.


1

Podobne DCÉRA ANIČKA veľká fiflena, parádnica, lenivá a neposlušná. Rodičia ju chcú dobre vydať, myslia si, že v celom mestečku nemá páru. A práve tu vzniká zápletka: v Kocúrkove zvolili rechtora SVOBODU a za toho by chceli Tesnošilovci vydať Aničku ( o tom sa dozvedáme v 1. DEJSTVE ).
V 2. DEJSTVE sa bližšie zoznamujeme s učiteľom SVOBODOM, ktorý predstavuje mladú slovenskú pokrokovú inteligenciu. Je hlásateľom autorových názorov. Vlastenec, ktorý si váži maďarčinu, ale odmieta učiť deti v Kocúrkove v maďarčine ( Kocúrkovo je predsa slovenská dedina ). SVOBODA odmieta odrodilstvo a pomaďarčovanie, ktorému sa ľudia prispôsobujú väčšinou z túžby po vyššom postavení. Chalupka zobrazuje putovanie s kamarátmi študentmi do Kocúrkova. Vidieť, že i kamaráti si ho vážia pre jeho múdrosť, spravodlivosť a rozvahu. Po ceste ich zastavia zbojníci na čele s KRAHULCOM. Zľutujú sa ale nad chudobnými študentmi a obdarujú ich jedlom a pitím ( ich stretnutie popretkávané ľudovými piesňami).
Do 3. ĎEJSTVA vstupuje cirkevný úradník ZEMAN PÁN Z CHUDOBÍC ( opäť platí nómen ómen = je to zeman na spoločenskom, ale aj duševnom úpadku). Jeho úpadok symbolizuje celkový rozpad zemianstva v krajine. Pán z Chudobíc má pred domom kopec hnoja, rozbité obloky obité papierom, o svoje hospodárstvo sa vôbec nestará. Popritom je hrdý na svoj zemiansky pôvod a hlavný CIEĽ JEHO ŽIVOTA je POMAĎARČIŤ KOCÚRKOVO! On sám je Slovák z Turca, no svoj rodokmeň odvodzuje od Arpáda a synovi dal meno podľa vodcu Húnov Atillu. Syn je rozmaznaný, maďarčina mu nejde, preto otec nájde pre neho učiteľa, ktorým má byť SVOBODA.