JÁN CHALUPKA: KOCÚRKOVO
alebo LEN ABY SME V HANBE NEZOSTALI
( INTERPRETÁCIA )

Ján Chalupka je jeden z najvýznamnejších slovenských dramatikov, ktorý v období klasicizmu položil základy slovenskej svetskej drámy. Tvoril veselohry a frašky, obľúbené hlavne vďaka jednoduchosti, zrozumiteľnosti a zábave, ktorú ponúkali. Je starším bratom štúrovského básnika Sama Chalupku, narodil sa v Hornej Lehote, študoval v Jene a stal sa profesorom na Kežmarskom gymnáziu. Neskôr sa Ján Chalupka presťahoval do Brezna, kde pôsobil až do svojej smrti ako evanjelický farár.
Vo svojich veselohrách a fraškách zachytáva slovenské malomesto a v 30-tych a 40-tych rokoch 19. storočia, pričom terčom jeho satiry a irónie sú všetky spoločenské vrstvy. Všetky Chalupkove divadelné hry sa odohrávajú v Kocúrkove ( Kocúrkovo je malomesto, ktoré môže byť hocikde na mape, nemusí to byť len Brezno, odkiaľ Chalupka čerpal inšpiráciu ), ktoré je symbolom lenivosti, obmedzenosti, prázdnoty, hlúposti, zaostalosti, konzervativizmu, klebetníctva a odrodilstva. V Kocúrkove je jednoducho všetko naopak, proti zdravému rozumu. V prvej hre KOCÚRKOVO alebo Len aby sme v hanbe nezostali, tak ako aj v ostatných hrách, ktoré na túto nadväzujú, nachádzame tie isté postavy ( prechádzajú z jednej hry do druhej ). Sú to hry VŠETKO NAOPAK alebo TESNOŠILOVÁ ANIČKA SA ŽENÍ A HONZÍK SA VYDÁVA; TRASORITKA alebo STARÁ LÁSKA SA PREDSA DOČKALA; TRINÁSTA HODINA alebo VEĎ SA NAHĽADÍME, KTO BUDE HLÁSNIKOM V KOCÚRKOVE; STARÚŠ PLESNIVEC alebo ŠTYRI SVADBY NA JEDNOM POHREBE V KOCÚRKOVE; HRDÁ PÝCHA SKROTLA; HUK A FUK; JUVELÍR. Ján Chalupka písal svoje hry po česky ( keďže bol evanjelik ), neskôr už ale v Štúrovej slovenčine. Okrem iného napísal aj satirický, pikareskný román BENDEGUZ alebo DON QUIJOTIÁDA PODĽA NAJNOVŠEJ MÓDY.

KOCÚRKOVO alebo LEN ABY SME V HANBE NEZOSTALI
Ide o veselohru v 3 dejstvách s výstižným MOTTOM ( písané po latinsky, ale preložené do slovenčiny ): „ Čo sa smeješ ? Reč je o tebe“. V hre vysmieva ľudské chyby, ale nielen pre pobavenie diváka. Núti zamyslieť sa nad sebou samým. Hra obsahuje PREDMLUVU K PRVÉMU AJ DRUHÉMU VYDANIU KOCÚRKOVA. V predmluve k prvému vydaniu podáva obraz Kocúrkova s jeho ZÁPECNÍCTVOM a SPIATOČNÍCTVOM. Kritizuje lipnutie na odumierajúcich tradíciách, izoláciu malých slovenských miest od ostatného sveta, kvôli čomu sa náš národný život nevedel širšie rozvinúť. V predmluve vysmieva národnú ľahostajnosť, pridŕžanie sa cudzích mravov a cudzej reči.