A preto na miesto toho, aby bol spal, strávil celú noc bez odpočinku, vzdychajúc a plačúc (Žalm 6,7;38,10.). A keď sa rozodnilo, pýtali sa ho, ako sa má? A on im povedal: „Mám sa horšie a horšie.“ Aj im zase začal hovoriť ako predošlého dňa, ale oni sa počali zatvrdzovať a tiež sa domievali, že svojím hrubým chovaním sa a svojou zamračenosťou musia zapudiť jeho trudné myšlienky, a tak sa mu raz smiali, raz mu zase šomrali a zase niekedy si ho vôbec nevšímali. A preto sa začal uťahovať do svojej komôrky, kde sa za nich modlil (Mat 6,6.) a ľutoval ich a kde tiež sám nad sebou kvílil. A tiež rád chodil samotný po poli, kde čítal alebo sa modlieval. A takto strávil niekoľko dní. A jedného dňa som videl, ako tak chodil po poli, že čítal v svojej knihe, - ako to obyčajne robieval - a bol veľmi utrápený a zdesený a čítajúc vypukol v plač, ako bol už predtým urobil, a volal: „Čo mám činiť, aby som bol spasený?!“ (Sk. 16,31.). A taktiež som videl, že pozeral na túto i na onú cestu, ako keby sa bol chcel pustiť do behu. No, predsa len stál, lebo - ako som pozoroval - nevedel, ktorou cestou sa pustiť. A vtedy som videl, že akýsi muž, menom Evanjelista, blíži sa k nemu a pýta sa ho: „Prečo tak žalostne voláš?“
A človek odpovedal: „Pane, vyrozumievam z knihy tu v mojej ruke, že som odsúdený na smrť (5. Mojž. 27,26; Gal. 3,10.), a potom že bude súd (Žid. 9,27.). A cítim, že nie som ani ochotný zomrieť ani súci postaviť sa pred súd“ (Job 16,21; Ezech. 22,14; Mal. 3,2.). Vtedy riekol Evanjelista: „Prečo nie si ochotný zomreť, keď sprevádza tento život tak mnohé zlo?“ A človek odpovedal: „Preto, lebo sa obávam, že bremeno, ktoré je na mojom chrbáte, ma hlbšie stlačí, ako je hrob, a že sa prepadnem do pekla (Iz. 30,33.). A, pane, ak nie som súci isť do väzenia, vtedy ani nie som súci isť pred súd a odtiaľ ta, kde mám niesť rozsudok. Nuž, tieto myšlienky ma desia, a preto kričím.“
Na to mu povedal Evanjelista: „Jestli je to s tebou tak, prečo potom meškáš a stojíš?“ A on odpovedal: „Preto, lebo neviem, kam isť.“ Vtedy mu dal pergamenovú listinu, na ktorej bolo napísané: „Uteč budúcemu hnevu!“ (Mat. 3,7; Jer. 51,6; 2. Kor. 6,17; Luk. 3,7.). Keď prečítal človek slová, pozeral bázlivo a spýtavo na Evanjelistu a povedal: „Kam mám utiecť?“ Vtedy povedal Evanjelista, ukážuc prstom za veľmi široké pole: „Či vidíš tamtú Tesnú Bránu?“ A človek povedal: „Nevidím.“ A vtedy mu zase povedal tamten: „Či vidíš tam to žiariace svetlo?“ A on povedal: „Zdá sa mi, že vidím.“ A nato mu povedal Evanjelista: „Toho svetla nepusti z oka a bež priamou cestou ku nemu a tak uvidíš bránu.