A tu im tiež prišli niektorí v ústrety s harfami a s korunami a dali im ich, harfy na to, aby na nich hrali na chválu, a koruny na dôkaz cti.
A potom som počul vo svojom sne, že zase od radosti zahlaholili všetky zvony mesta, a že povedali pútnikom: „Vojdite do radosti svojho Pána!“ A počul som aj ich samých hlasno spievať: „Sediacemu na tróne i Baránkovi požehnanie, česť a sláva i moc na veky vekov!“ (Zj. 5,13.).
A práve, keď sa otvorili brány, aby sa dal mužom vstup, pozrel som za nimi a videl som, že mesto sa skvelo ako slnce, aj ulice boli vydláždené zlatom, a po nich chodilo mnoho ľudí s korunami na hlave, s palmami v rukách a so zlatými harfami hrajúc a spievajúc na chválu a slávu.
Boli tam aj takí, ktorí mali krýdla, ktorí si bez prestania na vzájom privolávali: „Svätý, svätý, svätý Hospodin!“ (Zjav. 4,8.). A potom zatvorili bránu, a ja vidiac to sám som si prial byť medzi nimi.
A kým som tak žasnúc na to hľadel, obzrel som sa späť a videl som Nevedomého, že ide smerom ku rieke, a ten sa skoro prebrodil, a to ani s polovicou ťažkostí, ktoré prekonali tamtí dvaja. Lebo sa prihodilo, že práve vtedy tam bol istý Márna Nádej, prievozník, ktorý mu svojím člnom pomohol na druhú stranu. A videl som, že ako tamtí, tak aj on išiel hore brehom smerom ku bráne, len že on išiel samotný. Ani mu nikto neprišiel ani len s najmenším povzbudením naproti. A keď prišiel ku bráne, pozrel na písmo, ktoré bolo nad ňou napísané, a potom započal klepať domnievajúc sa, že mu skoro otvoria a vpustia ho dnu. Ale mužovia, ktorí pozreli ponad bránu, sa ho opýtali, odkiaľ ide a čo chce? Človek odpovedal: „Jedol som a pil pred kráľom, a učil na našich uliciach.“ Na to sa ho opýtali, kde má svoje svedectvo, aby ho zaniesli a ukázali Kráľovi. A tak hľadal a hľadal vo svojom lone a hmatal, ale nič nenašiel. A tak sa ho spýtali: „Či nemáš svedectva?“ Ale človek už viac neodpovedal ani slova. A tak to povedali Kráľovi; ale ten nechcel zísť a videť ho, lež dal povel tým dvom skvejúcim sa mužom, ktorí sprevádzali Kresťana a Nádejného do mesta, aby vyšli von a poviazali mu ruky a nohy a odpratali ho. A tak ho vzchopili a odniesli vzduchom ku dverám, ktoré som videl, na stráni brehu, a tam ho uvrhli. A vtedy som videl, že ešte aj od samej brány neba vedie cesta do pekla, zrovna tak, ako z mesta Skazy.

V tom som sa prebudil, a hľa, bol to sen.