Išiel som vyhľadať pána Zákonnosť, až keď som prišiel pod vrch, ktorý stojí pri jeho dome a zdalo sa, že sa mi zvalí na hlavu, to ma primalo zastať.“
Dobroprajný: „Ten vrch už bol mnohým smrťou, aj bude ešte mnohým. Dobre, že si unikol, lebo ináč by ťa bol rozdrvil.“
Kresťan: „Veru skutočne neviem, čo by sa tam bolo so mnou stalo, keby sa šťastnou náhodou zase nebol so mnou zišiel Evanjelista vtedy, keď som stál v najväčších úzkostiach, raz nevediac, čo si počať. Bolo to Božie milosrdenstvo, že zase prišiel za mnou, lebo ináč by som nikdy nebol sem prišiel. No, teraz som už tu, taký, aký som, ale pravda skôr hoden zomrieť tam pod tým vrchom ako takto stáť a hovoriť so svojím pánom. No, jaká to milosť pre mňa, že napriek tomu dovolené mi je sem vstúpiť!“
Dobroprajný: „Nenamietame ničoho proti nikomu, hoci aj ten a onen popáchali všetko to, čo popáchali prv, než sem prišli. Nikto nebude vyvrhnutý, kto príde. Preto, milý Kresťan, poď so mnou kúsok cesty a poučím ťa o ceste, ktorou musíš isť. Hľaď tu pred sebou - či vidíš túto úzku cestu? To je tá cesta, ktorou musíš isť. Nasypaná je a vyšliapaná patriarchami, prorokmi, samým Kristom a jeho apoštolmi a je rovná jako šnúra. Tou cestou musíš isť“ (Ján. 14,6; Iz. 30,21; 5. Mojž. 5,32.).
Kresťan: „Ale či tam niet odbočiek alebo okľúk, pre ktoré by neznámy mohol stratiť svoju cestu?“
Dobroprajný: „Áno, od cesty odráža sa mnoho ciest, ale tie sú všetky krivé a široké; no, pravú cestu od prevrátenej rozoznáš tak, že jedine pravá cesta je priama a úzka“ (Mat. 7,13.).
Potom som videl v svojom sne, že Kresťan sa i jeho pýtal, či by mu nemohol pomôcť od jeho bremena, ktoré bolo na jeho chrbáte. Lebo doteraz ešte sa ho nebol mohol sprostiť ani ho sám bez pomoci nijakým činom nemohol zložiť.
A človek mu povedal: „Čo do tvojho bremena, len ho spokojne nes, až prídeš na miesto vyslobodenia; lebo tam samo od seba spadne z tvojho chrbáta.“
Vtedy sa vzchopil Kresťan, podpásal svoje bedrá a chystal sa na svoju cestu. Dobroprajný mu ešte povedal, že v nejakej vzdialenosti od brány príde k domu Vykladača na toho dvere má vraj zaklepať, a ten že mu ukáže veliké veci. Potom sa odobral Kresťan od svojho priateľa, ktorý mu prial šťastnú cestu.

KAPITOLA IV.

A tak išiel, až prišiel k domu Vykladača.