Tam klepal znovu a znovu, až konečne vyšiel ktosi ku bráne a pýtal sa, kto je?
Kresťan: „Pane, som pocestný, a istý známy dobrotivého pána tohoto domu mi kázal zastaviť sa tu na svoj prospech a tak tedy by som rád hovoril s domácim pánom.“ Vtedy zavolal pána domu, ktorý prišiel o chvíľu za Kresťanom a pýtal sa ho, čo by rád?
Kresťan: „Pane, som človek, ktorý ide z Mesta Skazy na vrch Sion, a človek, ktorý stojí pri bráne na počiatku tejto cesty, mi povedal, že ak sa tu zastavím, že mi ukážete veliké veci, ktoré mi vraj budú prospešné na mojej ceste.“
Vtedy mu riekol Vykladač: „Vojdi dnu! Ukážem ti veci, ktoré ti budú veľmi prospešné.“ Potom rozkázal svojemu sluhovi, aby zažal sviečku, a Kresťanovi povedal, aby ho nasledoval, a tak ho doviedol do zvláštneho príbytku (chyže) a svojmu sluhovi kázal otvoriť akési dvere. Keď ich otvoril, Kresťan videl obraz istej veľmi vážnej osoby, obraz, ktorý visel na stene. Vyzeral takto: oči mal obrátené do neba a v ruke mal najlepšiu knihu na svete, zákon pravdy bol napísaný na jeho rtoch a svet mal za chrbtom. Stál, akoby s ľuďmi hovoril a nad jeho hlavou visela zlatá koruna.
Vtedy povedal Kresťan: „Čo to má znamenať?“
Vykladač: „Človek, ktorého predstavuje obraz, je jeden z tisícich, ktorý plodí deti (1. Kor. 4,15.), rodí ich v bolestiach (Gal. 4,19.) a sám ich chová, keď sa narodia na svet (1. Tes. 2,7.). A ako vidíš, že má zrak obrátený do neba a má najlepšiu knihu v ruke a zákon pravdy napísaný na svojich rtoch, to ti hovorí, že jeho úlohou je poznať a odhaliť hriešnikom temné veci, práve jako ho aj vidíš stáť, ako by hovoril s ľuďmi. A ako vidíš, že svet je zahodený za jeho chrbát a že nad jeho hlavou visí koruna, to ti ukazuje, že za nič si nepokladajúc vecí tohoto sveta a opovrhujúc nimi (Fil. 3,13.) pre lásku, ktorú má k službe svojho Pána, je si istý, že v budúcom svete bude mať za odmenu slávu.“ K tomu ešte doložil Vykladač: „Obraz som ti ukázal v prvom rade preto, lebo človek, ktorého je to obraz, je jediný muž, ktorého Pán miesta, kam ideš, oprávnil byť tebe za vodcu vo všetkých ťažkostiach, ktoré ťa asi stretnú na ceste. Preto daj dobrý pozor na to, čo som ti ukázal, a dobre si pamätaj, čo si videl, aby si sa nezišiel na ceste s nejakými ľuďmi, ktorí by ti predstierali, že ťa dobre povedú, a ktorých cesta predsa len vedie dolu k smrti.“
Potom ho pojal za ruku a zaviedol ho do veľmi velikej dvorany, ktorá bola plná prachu, lebo nebola nikdy zametaná. Keď sa Kresťan chvíľu po nej poobzeral, zavolal Vykladač sluhu, aby zametal. Keď sluha začal zametať, prach sa tak začal víriť, že sa tam Kresťan skoro zadusil. Vtedy povedal Vykladač dievčine, ktorá tam stála, aby doniesla vody a pokropila chyžu. Keď to urobila, chyža sa vymietla a vyčistila až milá vec.
Vtedy riekol Kresťan: „Čo to znamená?“
Vykladač odpovedal: „Táto dvorana je srdce človeka, ktorý ešte nikdy nebol posvätený sladkou milosťou evanjelia. Prach je jeho prirodzený hriech a jeho vnútorná skazenosť, ktorá poškvrnila celého človeka. Ten, kto najprv začal zametať, je zákon. Ale tá, ktorá doniesla vodu a pokropila chyžu je evanjelium.