Nemôžem viac z neho, ach, teraz už nemôžem!“
Kresťan: „Ale jako si sa dostal do toho položenia?“
Človek: „Prestal som bdieť a byť triezvy; pustil som svojim zlým žiadostiam uzdu, hrešil som proti Svetlu Božieho Slova a proti dobrotivosti Boha: zarmútil som Svätého Ducha, a odišiel odo mňa. Pokúšal som diabla, a prišiel ku mne. Popudzoval som Boha k hnevu, a opustil ma; tak som zatvrdil svoje srdce, že sa už nemôžem kajať“ (Iz. 63,17.).
Vtedy riekol Kresťan Vykladačovi: „Ale či nieto nádeje pre človeka, ako je tento?“ „Opýtaj sa ho!“ povedal Vykladač. Tak tedy znovu sa opýtal Kresťan: „Či už niet pre teba nádeje, lež musíš byť uväznený v železnej klietke zúfalstva?“
Človek: „Neni už, neni viac žiadnej nádeje.“
Kresťan: „Prečo nie? Syn Požehnaného je veľmi ľútostivý.“
Človek: „Ja som Ho znovu sebe križoval (Žid. 6,6.). Pohrdol som Jeho osobou (Luk. 19,4.), pohrdol som jeho spravedlnosťou; jeho svätú krv som mal vec za nečistú rúhal som sa Duchu milosti (Žid.10,28-29.) a preto som sa vylúčil zo všetkých zasľúbení, a teraz mi nezostáva nič iné, iba hrozby, desné hrozby istotného súdu a spravedlivej pále hnevu, ktorý ma bude žrať ako protivníka.“
Kresťan: „Ale prečo si sa uvrhol do takého nešťastia?“
Človek: „Pre svoje zlé žiadosti, rozkoše a pre zisk tohoto sveta. Sľuboval som si mnoho radostí a pôžitku z tých vecí, ale teraz ma každá z nich hlodá jako ohnivý červ“ (Iz. 66,24; Marek 9,44.).
Kresťan: „Ale či sa už teraz nemôžeš kajať a obrátiť?“
Človek: „Boh mi odoprel pokánie; jeho slovo mi viac nedáva povzbudenia veriť, áno, On sám ma zatvoril do tejto železnej klietky, a nemohohli by ma ztadeto vypustiť ani všetci ľudia na svete. Ó, večnosť, večnosť! Ako mám zápasiť s biedou a s mukami, ktoré budem museť trpeť raz vo večnosti!“
Vtedy povedal Vykladač Kresťanovi: „Dobre si zapamätaj biedu a nešťastie človeka, a nech ti je to na večnú výstrahu!“
Kresťan: „Je to veru hrozné, a nech mi sám Boh pomáha bdieť a byť triezvy a modliť sa, aby som vyhol tomu, čo uvrhlo človeka do takého nešťastia. Pane, či neni už čas, aby som išiel ďalej svojou cestou?“
Vykladač: „Počkaj, ukážem ti ešte čosi, a potom už môžeš isť ďalej.“
Tak zase pojal Kresťana za ruku a zaviedol ho do spálne, kde ktosi vstával z postele a obliekajúc sa triasol sa ako osyka.
Vtedy povedal Kresťan: „Prečo sa človek tak trasie?“
Vykladač kázal človeku, aby povedal Kresťanovi, prečo sa tak trasie. Vtedy začal vravieť a rozprával: „Ako som spal tejto noci, snívalo sa mi, že nebo razom náramne zčervenelo (Zjav. 6,12.), a k tomu tak strašne hrmelo a blýskalo sa, že už viac ani nemohlo, tak že prišiel na mňa smrteľný strach. A jako som hore pozrel v svojom sne, videl som, že víchor hnal oblaky neobyčajnou rýchlosťou. Na to som počul mohutný zvuk trúby (Mat.