Ale kým takto nariekal nad svojím nešťastím, pozdvihol svoje oči, a hľa, pred ním stál mohutný a veľkolepý palác, ktorému bolo meno Krásny, a stál zrovna vedľa cesty.

KAPITOLA VII.

A tak som videl vo svojom sne, že sa ponáhľal napred, aby vraj, ak bude možné, prenocoval v Krásnom paláci. No, ešte nebol ďaleko ušiel, keď došiel k veľmi úzkemu priechodu, ktorý bol asi pol hodiny od obydlia vrátneho, a hľadiac tesne pred seba a tak idúc spozoroval na ceste dvoch levov. Tu si pomyslel, teraz vraj vidím nebezpečenstvo, ktoré zpäť zahnalo Nedôveru a Bojazlivca. No, levi boli uviazaní na reťaziach, len že ich Kresťan nevidel. A tak sa náramne bál a tiež si myslel, že pôjde späť za Nedôverou a za Bojazlivcom, lebo nemyslel na nič iného, iba že má pred sebou istú smrť. Ale vrátny, ktorého meno je Bdelý, pozorujúc, že Kresťan zastal, ako čo by chcel isť späť, volal na neho od nocľažišťa vravel: „Či máš tak málo sily? Neboj sa levov, lebo sú uviazaní na reťaziach a sú tam umiestnení nato, aby skúsili vieru, kde je, a odkryli tých, ktorí jej nemajú. Drž sa v prostriedku cesty, a nič zlého sa ti nestane.“
A potom som videl, že išiel napred, no, trasúc sa od strachu pred levami. Avšak držiac sa pevne poučenia a rady vrátneho počul ich ovšem revať, ale ublížiť mu nič neublížili. Vtedy pľasknul od radosti rukami a šiel, až prišiel a zastal pred bránou, kde bol vrátny. A tu povedal Kresťan vrátnemu: „Pane, aký je toto dom? A či tu smiem prenocovať?“ Vrátny odpovedal: „Dom vystavil Pán brehu a vystavil ho pre odpočinok a bezpečnosť pútnikov.“ A vrátny sa ho tiež pýtal, odkiaľ je a kam ide?
Kresťan: „Idem z mesta Skazy a putujem na vrch Sion, ale kaďže, už zapadlo slnko, veľmi by som bol rád, keby som tu mohol do rána prenocovať.“
Vrátny: „Ako sa volášš?“
Kresťan: „Teraz sa menujem Kresťan, ale predtým mi bolo meno Nemilosrdný.