Pochádzam z pokolenia Jafetovho, ktorého chce Boh nahovoriť, aby býval v stánoch Semových.“
Vrátny: „Ale ako je to, že ideš tak neskoro? Slnce už zapadlo.“
Kresťan: „Bol by som tu skôr býval, ale ja mizerný človek som spal v besiedke, ktorá je na stráni brehu! No, ešte aj napriek tomu by som tu bol o mnoho skôr býval, ale v svojom spaní som bol stratil svoje svedoctvo a prišiel som bez neho až na temeno brehu a tam hľadajúc ho a nenajdúc ho musel som sa so zarmúteným srdcom vrátiť späť na miesto, kde som bol spal, a kde som ho aj našiel, a tak teraz som tu.“
Vrátny: „Dobre teda, zavolám von jednu z panien tohoto domu, ktorá ťa, ak sa jej bude ľúbiť tvoja reč, zavedie k ostatným z rodiny, podľa poriadku domu.“
Vtedy zacengal vrátny Bdelý, načo vyšla z dverí domu vážna a krásna panna, menom Opatrnosť, a pýtala sa, načo je volaná?
Vrátny odpovedal: „Tento človek je na ceste z mesta Skazy a ide na vrch Sion; ale že je ustatý, a že zapadla na neho noc, pýta sa ma, či tu smie prenocovať? Nuž, povedal som mu, že ťa zavolám, a ty reku, keď s ním prehovoríš, môžeš urobiť, ako uznáš za dobré, podľa zákona domu.“
Vtedy sa ho aj ona pýtala, odkiaľ je a kam ide? A on jej povedal. Aj to sa ho potom pýtala, jako prišiel na tú cestu? A on jej i to povedal. A ďalej sa ho pýtala, čo videl a stretol na ceste. A povedal jej. A na koniec sa pýtala na jeho meno. A tak jej riekol: „Volám sa Kresťan a tým viac si želám tu prenocovať, lebo pozorujem, že miesto vystavil Pán brehu na odpočinutie si a pre bezpečnosť pútnikov. Na to sa ona usmievala, ale slzy jej stáli v očiach, a po malej odmlke riekla: „Zavolám ešte dvoch alebo troch z rodiny.“ A tak bežala ku dverám a vyvolala Múdrosť, Zbožnosť a Lásku, ktoré pozhovárajúc sa s ním trochu zaviedli ho do kruhu rodiny. A mnohí z nich stretnúc sa s ním na prahu domu riekli! „Vojdi, požehnaný Pánov! Tento dom vystavil, Pán brehu s tým cieľom, aby tu pohostil pútnikov, ako si ty.“ A on skloniac hlavu poklonil sa a nasledoval ich do domu. A keď vošiel a sadol si, dali mu niečo zapiť a uzniesli sa, že kým nebude večera hotová, budú sa s ním niektoré podrobne zhovárať, aby tak čo najlepšie využili čas. A zvolili k tomu Zbožnosť, Múdrosť a Lásku, ktoré takto započali:
Zbožnosť: „Poď, milý Kresťan, keď sme si ťa tak zamilovali a prijali sme ťa túto noc do svojho domu, nech si pohovoríme s tebou o všetkom, čo sa ti prihodilo na tvojej púti, a to, ak je možné na tvoj prospech a na tvoje vlastné polepšenie.“
Kresťan: „Mile rád, a teším sa tomu, že ste v takej dobrej nálade.“
Zbožnosť: „Čo ťa najprv pohlo k tomu, aby si si zvolil takýto pútnicky život?“
Kresťan: „Z môjho rodného kraja ma vyhnal strašný hlas, ktorý mi znel v mojich ušiach, že totiž, ak zostanem v svojom bydlisku, kde som vtedy býval, istotne zahyniem.“
Zbožnosť: „Ale ako to bolo, že si vyšiel zo svojej vlasti práve touto cestou?“
Kresťan: „Sám Boh to tak chcel, lebo kým som bol v strachu pred zahynutím, nevedel som, kam sa obrátiť. Ale náhodou prišiel človek, a to práve ku mne - keď som sa triasol od strachu a keď som plakal, - ktorého meno je Evanjelista, a ten mi ukázal cestu ku Tesnej Bráne, ktorú by som ja inak nikdy nebol našiel, a tak ma upravil na cestu, ktorá ma prosto doviedla až k tomuto domu.“
Zbožnosť: „Ale či si nešiel popri dome Vykladača?“
Kresťan: „Áno, a videl som tam veci, na ktoré budem pamätať, dokiaľ žiť budem.