19,4.).
Láska: „A či si sa modlil Bohu, že by im požehnal tvoje slová?“
Kresťan: „Áno, a to veľmi vrúcne, lebo musíš vedieť, že mi moja žena a úbohé deti boli veľmi drahé.“
Láska: „Ale či si im aj povedal o svojom vlastnom zármutku a o svojej bázni pred zahynutím? Lebo mám za to, že ti bolo zahynutie dosť zrejmé.“
Kresťan: „Áno, a to znova a znova, a mohli tiež videť i moju bázeň na mojej tvári i v mojich slzách, a že som sa triasol od strachu pred súdom, ktorý zavisel nad našimi hlavami. Ale to všetko nebolo dosť pohnúť ich k tomu, aby šli so mnou.“
Láska: „Ale čím takým sa vyhovárali, že prečo nejdú?“
Kresťan: „Moja žena sa bála utratiť svet a moje deti sa oddali bláznivým a márnym rozkošiam mladosti. A tak ten preto, ten pre iné a len ma pustili putovať takto samotného.“
Láska: „Ale či si ty svojím vlastným márnym životom neudusil všetko to, čo si chcel dosiahnuť slovami, keď si ich presviedčal a nahováral, aby šli s tebou?“
Kresťan: „Je síce pravda, že nemôžem chváliť svoj život, lebo som si povedomý svojich mnohých pokleskov, a viem aj to, že človek svojím chovaním môže skoro a ľahko pokaziť všetko to, čo svojimi dôvodmi a svojím nahováraním chcel dosiahnuť u ľudí na ich dobré. Ale to jedno smiem povedať, že dával som veliký pozor, aby som im nedal nejakým neslušným skutkom príčiny, pre ktorú by si boli mohli znechutiť vydať sa na púť. Áno, práve pre tú istú vec mi vraveli, že berem veci pridôkladne a že zriekam sa kvôli nim vecí, v ktorých vraj ony nevidia nič zlého. Ba nazdávam sa, že smiem povedať, že ak videli niečo pri mne, čo im prekážalo, bolo to to, že som úzkostlive bdel, aby som nehrešil proti Bohu alebo neurobil svojemu blížnemu niečo zlého.“
Láska: „Ovšem Kain nenávidel svojho brata, lebo jeho vlastné skutky boli zlé a jeho bratove spravodlivé (1. Jána 3,12.). A ak sa tvoja žena a deti preto na tebe urážali, tým dávali najavo, že sa im neľúbi dobré; a ty si vyslobodil svoju dušu od ich krvi“ (Ezech. 3,19.).
A videl som v svojom sne, že tak sedeli a zhovárali sa, až bola večera hotová, a potom si sadli za stôl večerať. A na stole boli predložené chutné veci a znamenité víno prečistené (Iz. 25,6.). A všetok ich rozhovor pri stole točil sa okolo Pána brehu, tak menovite hovorili o tom, čo učinil; a prečo učinil, čo učinil, a prečo vystavil ten dom. A z toho, čo vraveli, vyrozumel som, že bol veliký bojovník a hrdina, ktorý bojoval s tým, ktorý mal moc smrti, a zabil ho (Žid.2, 14-15.), no, nie bez veľkého nebezpečenstva, ktoré jemu samému pri tom hrozilo, čo tým viac roznietilo moju lásku k nemu, lebo ako povedali, a ako sa mi vidí, že povedal Kresťan, stálo Ho to mnoho krvi, no, to, čo položilo slávu milosti na všetko, čo činil, bolo to, že to činil z čistej lásky k svojej krajine.