„Ak je to pravda, čo hovorí dobrý Kresťan, vtedy je to, za čím on ide, lepšie ako čo my máme. Moje srdce je náchylné isť s mojím susedom.“
Vzpurný: „Čo, ešte i viac takých bláznov? Poslúchni mňa a poď so mnou späť! Kto vie, kam ťa taký pomätenec zavedie! Poď zpäť, poď späť a buď múdry!“
Kresťan: „Nie, ale ty len poď so mnou, sused Povoľný. Tam skutočne dostať veci, o jakých som hovoril, a ešte o mnoho slávnejšie. Ak neveríš, tu čítaj v tejto knihe a vedz, že pravdivosť toho všetkého, čo je tam povedané, potvrdená je krvou toho, ktorý je jej pôvodcom“ (Žid. 9,17.; 10,22.; II. Petra 1,19.).
Povoľný: „Nuž tedy, sused Vzpurný“, riekol Povoľný, „prichádzam k rozhodnutiu, že predsa len tuším pôjdem s týmto dobrým človekom a budem zdieľať jeho osud. Lež, milý druhu,“- odvetil Kresťanovi – „či znáš cestu na to žiadostivé miesto?“
Kresťan: „Dostal som úpravu od človeka, ktorý sa volá Evanjelista, aby som sa ponáhľal k istej malej bráne, ktorá je pred nami, a tam vraj dostaneme o ceste ďalšieho potrebného poučenia.“
Povoľný: „Poďme teda, dobrý sused, a nemeškajme!“ A tak šli spolu a Vzpúrny povedal:
„A ja sa vrátim domov a nechcem byť druhom takých zavedených a fantastických ľudí.“

KAPITOLA II.

A videl som v svojom sne, že keď odišiel Vzpúrny späť, Kresťan a Povoľný pokračovali v rozhovore idúc rovinou a takto spolu hovorili:
Kresťan: „Tak, sused Povoľný, ako sa máš? Som rád, že si sa dal nahovoriť isť so mnou. A keby Vzpurný bol pocítil, tak ako som ja pocítil moc a strach vecí, ktoré sa ovšem teraz ešte nevidia, viem, že ani priam on by nám nebol tak ľahkomyslne obrátil chrbát.“
Povoľný: „A nože tedy, sused Kresťan, keď sme tu len sami dvaja, povedz mi obšírnejšie o tom, aké sú to veci, za ktorými ideme, a jako ich obsiahneme?“
Kresťan: „Sú to božské veci, ktoré lepšie môžem mysľou pochopiť ako jazykom vypovedať. No, predsa, keďže si ich žiadaš poznať, prečítam ti o nich v svojej knihe.“
Povoľný: „A či myslíš, že slová tvojej knihy sú skutočne pravda?“
Kresťan: „Áno, cele iste, lebo kniha má pôvod od toho, ktorý nemôže klamať.“ (Tit. 1,2; Žid. 6,18; 4. Mojž. 23,19; Ján 3,33; 17,17.).
Povoľný: „Dobre tedy, a jaké sú to veci?“
Kresťan: „Je to nekonečné kráľovstvo, a dostaneme večný život, aby sme mohli na veky bývať v tom kráľovstve“ (Ján 10,28.).
Povoľný: „Dobre a čo ešte?“
Kresťan: „Dostaneme tam koruny a slávu a rúcho, v ktorom sa budeme skvieť ako slnce na nebeskej oblohe“ (II. Tim. 4,8; Zjav. 3,5; Mat. 13,43; I.