A bolo tu toho tak mnoho, že by tým boli mohli vyzbrojiť pre službu svojho Pána toľko mužov, koľko je hviezd na nebi.
A taktiež mu ukázali niektoré stroje, ktorými niektorí z jeho služobníkov dokázali zázračné veci. Ukázali mu Mojžišovu palicu, kladivo a klin, ktorými Jael zabila Sizeru; aj krčahy, trúby a lampy, ktorými Gedeon zahnal vojská Madiana. Potom mu ukázali osteň na voly, ktorým Samgar pobil šesťsto mužov (Súd. 3,31.). A tak tiež mu ukázali osliu čelusť, ktorou Samson tak mocne porážal (Súd.7,15-16.). Ukázali mu aj prak a kameň, ktorým Dávid zabil obra Goliáša z Gat (I. Sam. 17,49-50.), aj meč, ktorým ich Pán zabije človeka hriechu (II. Tes. 2,8.) v deň, keď povstane koristiť. A okrem toho mu ukázali mnoho znamenitých vecí, ktoré pôsobili Kresťanovi velikú radosť. A keď si to všetko obzreli, šli zase na odpočinok.
Potom som videl v svojom sne, že ráno, keď vstal, chcel isť ďalej, ale oni ho žiadali, že by zostal ešte jeden deň, a riekli mu, že vraj, ak bude jasný deň, mu ukážu ľúbezné vrchy, čo ho vraj bude ešte viac tešiť, lebo že tie vrchy sú bližšie želanému prístavu ako miesto, kde je teraz. A tak zvolil a zostal. A keď bolo ráno, vyviedli ho na postrešie domu a kázali mu hľadeť na juh, čo aj urobil. A hľa, vo veľkej diali videl prekrásnu vrchovatú krajinu (Iz. 33,16-17.), okrášlenú horami, vinicami, ovocnými stromami rozličného druhu, i krásnymi kvetmi, prameňami a studňami, krásna zem na pohľad. A pýtal sa, jako sa tá krajina menuje? A oni mu riekli, že je to Immanueulova zem, a že je zrovna tak pre všetkých pútnikov ako i ten breh. A riekli: „Keď ta prídeš, odtiaľ už budeš môcť videť bránu nebeského mesta, jako ti to ukážu pastieri, ktorí tam žijú.“
Konečne pomyslel Kresťan na svoj odchod, a oni ho už teraz ochotne prepúšťali, a len toľko povedali, aby prv, než odíde, išiel ešte s nimi do zbrojárne, a tak aj šli. A vojdúc ta ozbrojili ho od hlavy až po päty osvedčenou zbraňou, ak by ho vraj niekto napadol na ceste. A súc takto ozbrojený kráčal so svojimi priateľmi von ku bráne. A tam sa pýtal vrátneho, či nevidel isť popri dome nejakého pútnika?
Vtedy odpovedal Vrátny: „Áno, videl som.“
Kresťan: „A prosím vás, či ho poznáte?“
Vrátny: „Pýtal som sa na jeho meno, a povedal mi, že je Verný.“
Kresťan: „Ó, toho poznám!“ povedal Kresťan. „To je môj krajan, môj blízky sused, ide z mesta, v ktorom som sa ja narodil.