A tak dokonalejšie videl jamu, ktorá bola na jednej strane, a močiar, ktorý bol na druhej strane, a jak úzka to bola cesta, ktorá viedla pomedzi oboje. A videl i tých démonov, strašidlá a drakov z priepasti, ale to všetko už len zďaleka, lebo keď sa rozodní, neopovážia sa bližšie, no, predsa mu boly zjavené dľa toho, čo je napísané: „Z tmy odkrýva hlboké veci a na svetlo vyvodí tôňu smrti“ (Job 12,22.).

A tak to Kresťana veľmi dojalo, že bol vyslobodený od všetkých nebezpečenstiev svojej pustej a príšernej cesty, ktoré to nebezpečenstvá, hoci sa ich prv viacej bál, teraz jasnejšie videl, pretože mu ich denné svetlo urobilo zrejmejšími. A tak asi o tom čase vychádzalo slnko, čo bolo pre Kresťana novou milosťou, lebo treba uvážiť, že už prvá časť doliny Tône Smrti bola nebezpečná, ale jej druhá časť, ktorou mu ešte bolo treba ísť, bola, ak možno tak povedať, ešte omnoho nebezpečnejšia. Lebo od miesta, na ktorom teraz stál, až po samý koniec doliny, bola cesta vonkoncom taká pokrytá smečkami, pascami, osídlami a sieťami na jednej strane, a zase na druhej strane bolo toľko jám, výmolov, hlbokých dier a klzkých strmín, že nech je teraz tma, ako keď išiel prvou časťou doliny, keby bol mal i tisíc duší, všetky by bol odhodil a zatratil. Ale - ako som povedal - práve teraz vychádza slnko. A vtedy povedal: "Jeho svieca mi svietila nad hlavou, a s Jeho svetlom som prešiel tmou" (Job 29,3).
A tak v tom svetle prišiel až na koniec doliny. A videl som vo svojom sne, že na konci doliny bola rozliata krv, a ležali tam kosti, popol, dokaličené a dosekané telá ľudské, telá to pútnikov, ktorí predtým išli tou cestou. A premýšľajúc, čo je toho asi príčina, spozoroval som kúsok pred sebou jaskyňu, v ktorej kedysi za starých čias žili a pelešili dvaja obri, Neomylný a Pohan, ktorých tou mocou a tyranstvom boli ukrutne povraždení ľudia, ktorých to tam ležali kosti, krv, popol a iné. Ale popri tomto mieste prešiel Kresťan bez zvláštneho nebezpečenstva, čomu som sa trochu podivil. Ale potom som sa dozvedel, že Pohan je už dávno mŕtvy, a ten druhý, hoci vraj ešte žije, následkom staroby a tiež následkom citeľných úderov, ktoré dostal v bojoch za svojich mladších rokov ochorel a zmeravel na toľko, že teraz môže málo viac urobiť ako sedieť vo dveriach svojej jaskyne, gániť a škľabť sa na pútnikov, keď idú popri ňom, a hrýzť si nechty od zlosti, že ich už nemôže napadnúť.
A tak som videl, že Kresťan išiel svojou cestou.