Petra 5,4; 1,4.).
Povoľný: „Ach, to je veľmi krásne; a čo ešte?“
Kresťan: „Tam nebude viac plaču ani bolesti, lebo majiteľ toho miesta zotrie každú slzu s našich očí“ (Iz. 35,10; Zjav. 7,16-17; 21,5.).
Povoľný: „A akú tam budeme mať spoločnosť?“
Kresťan: „Tam budeme so serafínmi a cherubínmi, s tvormi, ktoré ti svojím bleskom oslepia oči, keď sa na ne pozrieš. A tam sa tiež zídeš s tisícami a s desaťtisícami tých, ktorí nás ta predišli (Zjav. 5,11.). A neni ani jedného medzi nimi, ktorí by nám niečo zlého urobil, ale všetci sú plní lásky a svätí. Všetci chodia pred obličajom Božím a stoja v Jeho prítomnosti a sú príjemní až na veky. Skrátka, uvidíme tam starcov s ich zlatými korunami (Zjav. 4,4), uvidíme tam svätých panencov s ich zlatými harfami (Zjav. 14,1-5); uvidíme tam mužov a ženy, ktorých svet rozsekal na kusy, upálil, dal roztrhať a požrať divej zveri, dal potopiť vo vodách - preto, že milovali Pána toho miesta (Zjav. 11,35-37). No, teraz sa tam všetci dobre majú a odiati sú nesmrteľnosťou ako rúchom“ (2. Kor. 5,2, 4; Zjav. 3,5).
Povoľný: „Veľmi krásne; človek je unesený, keď to len počuje. Lež či je to aj možné dosiahnuť, a akým spôsobom sa toho staneme účastní?“
Kresťan: „To povedal Pán, vládca tej krajiny, a dal to zapísať tu do tejto knihy. A suma toho je: ak to skutočne budeme chceť mať, všetko nám to dá ochotne a zadarmo.“ (Ján 6,37; 7,37; Zjav. 21,6; 22,17; Jak. 1,6; Iz. 55,1-2.).
Povoľný: „Pekne, môj dobrý kamarát; som rád, že počujem také veci. A tak len poď, zrýchlime svoj krok!“
Kresťan: „Ja nemôžem isť tak rýchle, ako by som chcel, lebo ma hatí bremeno, ktoré je na mojom chrbáte.“
A potom som videl v svojom sne, že práve keď dokončili rozhovor, priblížili sa k jakémusi veľmi špinavému bahnu, ktoré sa rozprestieralo naprostred roviny, a oni nedajúc pozor razom obaja upadli do močiara. Meno toho bahna bolo Zúfalstvo. Tak sa tam nejaký čas váľali a žalostne sa domazali. A Kresťan, keďže bolo na jeho chrbáte bremeno, začal zapadať do bahna.
Povoľný: Teda povedal Povoľný: Há, sused Kresťan, kde že si to teraz?“
Kresťan: „Ja skutočne sám neviem“, odpovedal Kresťan.
Povoľný: Na tom sa Povoľný začal pohoršovař a nahnevaný povedal svojmu kamarátovi: „Či je toto blaho, o ktorom si mi to teraz celý čas a celou cestou rozprával? Keď sa nám hneď na počiatku tak zle vedie, čo potom môžeme všetko očakávať, kým prídeme na koniec svojej cesty?! Len nech sa mi podarí uniknúť so životom, môžeš si mať sám tú peknú zem.“ A s tým sebou zúfale raz-dva trhol a vyviazol z bahna na stranu, ktorá bola najbližšie k jeho domovu.