Ale súc premožený spánkom bol som tam stratil túto listinu spoza ňadier."
Verný: "Ale že ma vypočuj, môj dobrý brat! Akonáhle ma človek dohonil, tak ma uderil, že ma zrazil na zem a nazdal sa, že som mŕtvy. Ale prijdúc zase trochu k sebe pýtal som sa ho, prečo ma tak drví ani otroka? Povedal: "Pre svoju tajnú náklonnosť k starému Adamovi", a vtom ma znova smrteľne udrel do pŕs a zrazil ma nazad, takže som padol horeznačky. A tak som zase ako predtým ležal ako mŕtvy pri jeho nohách. A keď som zase prišiel k sebe, úpenlivo som ho prosil o milosť. Ale on povedal: "Ja neznám milosti", a s tým ma zase zrazil na zem. A bezotázne by mi bol urobil koniec, keby nebol ktosi prišiel k tomu a nebol mu kázal, aby prestal."
Kresťan: "A kto to bol, kto mu to kázal prestať?"
Verný: "Sprvu som Ho nepoznal, ale ako prišiel popri mne, spozoroval som diery na Jeho rukách a na Jeho boku, a z toho som uhádoll, že je to náš Pán. A tak som išiel hore brehom."
Kresťan: "Človek ktorý ťa dohonil, bol Mojžiš. Ten nikoho nešetrí ani nevie preukázať milosť tým, ktorí prestupujú jeho zákon."
Verný: "Ja to dobre viem. Nebolo to prvý raz, čo sa so mnou zišiel. On to bol, ktorý prišiel ku mne, keď som bezpečne býval doma, a povedal mi, že mi nad hlavou zapáli môj dom, ak tam ďalej zostanem."
Kresťan: "Ale či si nevidel domu, ktorý stojí na temeni brehu, na tej strane, kde sa Mojžiš s tebou zišiel?
Verný: "Videl, aj tých levov, prv než som k nemu prišiel. Ale nazdávam sa, že lvi spali, lebo bolo poludnie. A majúc pred sebou taký kus dňa prešiel som popri vrátnom a zišiel som z brehu."
Kresťan: "Tak je; povedal mi, že ťa videl prejsť popri dome. Ale škoda, že si nevošiel, lebo by ti tam ukázali tak mnohé zvláštnosti, že by si ich sotva bol zabudol do svojej smrti. Lež povedz mi, prosím ťa, či si nikoho nestretol v doline Pokorenia?
Verný: "Áno, stretol som sa s akýmsi Nespokojným, ktorý by ma bol rád prehovoril, aby som sa s ním vrátil, a udával príčinu, že v doline nieto vôbec nijakej cti. Aj to mi povedal, že ísť ta je urobiť proti vôli všetkých mojich priateľov, ako je Pýcha, Drzosť a Namyslenosť, Sebaklam, Svetská Sláva a iní, ktorí vraj - a že to istotne vie - by sa veľmi urazili, keby som urobil zo seba takého blázna a brodil sa dolinou."
Menoval, smú robiť nároky na moje príbuzenstvo, a to právom, lebo reku mi boli skutočne rodina podľa tela; ale odkedy som sa stal pútnikom, odriekli sa ma, ako som i ja ich zavrhnul, a preto sú mi teraz toľko, ako čo by nikdy nepochodili z môjho rodu.