A okrem toho som myslel, že v súdny deň nebudeme posúdení na smrť alebo na život podľa rozumu vypínavých duchov tohoto sveta, ale podľa múdrosti a zákona Najvyššieho. A preto som myslel, že najlepšie je to, čo hovorí Boh, i keby všetci ľudia na svete boli proti tomu. Vidiac tedy, že Boh najvyššie cení svoje náboženstvo a nežné svedomie, a vidiac tiež, že tí, ktorí sa urobia pre nebeské kráľovstvo bláznami, sú tí najmúdrejší, a že chudobný človek, ktorý miluje Krista, je bohatší ako najväčší človek vo svete, ktorý Ho nenávidí, a tak reku Hanba, prac sa! Ty si nepriateľ môjho spasenia. Či by som mal s tebou držať proti svojmu najvyššiemu Pánovi? Ako by som sa mu potom pozrel do tvári, keď príde? Ak by som sa teraz hanbil za Jeho cesty a za Jeho služobníkov (Marka 8,38), ako by som smel čakať jeho požehnanie? Ale tento Hanba bol skutočne smelý darebák, sotva som sa ho mohol striasť, áno, stále sa mi vešal na krk a ustavične mi šepkal do ucha hneď s tou, hneď s inou prichádzajúc slabosťou, ktorá tu-tam sleduje náboženstvo. Ale konečne som mu povedal, že darmo by sa ďalej namáhal, lebo reku vo veciach, ktorými on opovrhuje, ja vidím najväčšiu slávu. A tak konečne zbavil som sa nepohodlného chalana. A keď som ho striasol zo seba, začal som spievať:

Pokušenia, ktoré prichádzajú
na tých, ktorí Boha poslúchajú,
premnohé sú, a telo ich rado;
znova a vždy znova prijdú. Hľa do
smrti človek musí byť na stráži,
ak nechce padnúť a si váži
večný život. Preto, ó, pútnici,
bdejte, buďte chrabrí bojovníci!

Kresťan: "Som rád, môj brat, že si sa tak statne vzoprel tomu ničemovi a odbil ho. Lebo z toho, čo si povedal, súdim i ja ako ty, že totiž zo všetkých má a on sám nepravé meno, lebo je taký smelý, že sa nebojí ísť za nami po ulici a snaží sa zahanbiť nás predovšetkými ľumi, to jest snaží sa, aby sme sa hanbili za to, čo je dobré. Keby sám nebol bezočivý, nikdy by sa nepokúsil robiť, ako robí. No, nedajme sa mu, nech je akokoľvek, lebo napriek všetkému jeho chvastúnstvu urobí z človeka blázna a nič iné. "Múdri zdedia slávu, povedal Šalamún, a, blázni podstúpia v potupe" (Prísl. 3,35).
Verný: "Ja myslím, že proti Hanbe musíme volať o pomoc k Tomu, ktorý chce, aby sme boli chrabrými bojovníkmi za pravdu na zemi."
Kresťan: "Pravdu si riekol; ale či si sa viacej s nikým nestretol v doline?"
Verný: "Postretol, lebo celý ostatný kus cesty dolinou mi svietilo slnko, i dolinou Tône Smrti."
Kresťan: "To bolo tvoje šťastie. Mne sa cele ináče vodilo, lebo ja som mal za dlhý čas desný súboj so zúrivým nepriateľom Apollyonom, a to takmer hneď, ako som vkročil do doliny.