Áno, už som skutočne myslel, že ma tam usmrtí, najmä keď ma bol dostal na zem a krúšil pod sebou, ako čo by ma bol chcel skrúšiť na kusy, lebo ako ma hodil na zem, vyletel mi z ruky môj meč, áno, povedal, že ma už iste má. Ale ja som volal k Bohu, a vyslyšal ma a oslobodil ma zo všetkých mojich trápení. Potom som vstúpil do doliny "Tône Smrti" a nemal som svetla, skoro až som ňou prešiel pol cesty; zdalo sa mi raz po raz, že tam už-už zahyniem, ale konečne svitol deň, a vyšlo slnko, a potom som už išiel zbytok cesty o mnoho ľahšie a pokojnejšie."

KAPITOLA XI.

Potom som videl vo svojom sne, že ako išli, Verný náhodou pozrel na stranu a videl tam človeka, ktorý sa menoval Hovorka a kráčal v istej vzdialenosti vedľa nich, lebo v tej časti kraja bolo dosť miesta, aby išli všetci vedľa seba. Bol to urastený človek a štíhly a švárnejší z opodiaľ ako z blízka. Verný ho takto oslovil: "Skadiaľ že, skadiaľ, priateľu? Či tiež idete do nebeskej zeme?"
Hovorka: "Áno, idem tiež ta."
Verný: "To je dobre, nadejem sa tedy, že budeme mať vašu milú spoločnosť."
Hovorka: "Ach, veľmi rád pôjdem s vami."
Verný: "Poďte teda bližšie, nech ideme spolu a využijeme čas v rozhovore o užitočných veciach."
Hovorka: "Hovoriť o dobrých veciach s vami alebo s kýmkoľvek iným je mi veľmi príjemné. A som rád, že som sa zišiel s ľumi, ktorí sú naklonení k takému dobrému skutku, lebo aby som povedal pravdu, takých ľudí je málo, ktorým by išlo o to, aby tak to strávili svoj čas, keď cestujú, ale oveľa radšej hovoria o veciach, z ktorých niet úžitku, a to mi bolo už často protivné."
Verný: "Je to naozaj poľutovaniahodná vec. Lebo kde ktorá vec by bola tak hodná použiť za ňu úst a jazyka pozemského človeka ako veci nebeského Boha?!"
Hovorka: "Veľmi sa mi ľúbite, lebo vaše slová sú plné presvedčenia, a ja chcem dodať: ktorá vec by bola taká milá a užitočná ako hovoriť a veciach Božích?! Áno, čo môže byť milšie človeku, ak má vôbec záľubu vo veciach zvláštnych a podivuhodných? Na príklad ak má záľubu hovoriť a dejinách alebo o tajomstvách vecí, alebo ak človek rád hovorí o divoch, o zázrakoch alebo o znameniach - kde nájde veci, tak rozkošne podané a krásne opísané ako vo Svätom Písme?!"
Verný: "To je pravda, lenže nám musí ísť o to, aby sme mali z takýchto vecí úžitok, keď o nich hovoríme."
Hovorka: "To je to, čo som povedal; pretože hovoriť o takých veciach je veľmi užitočné, lebo takým činom si človek nadobudne známosti o mnohých veciach, napríklad aké márne sú pozemské veci, a aké prospešné sú nebeské veci. Lež to len vo všeobecnosti; avšak podrobnejšie: človek tak môže poznať potrebu, nevyhnutnosti nového rodu, nedostatočnosť našich skutkov (t. j.