Čo sa mňa týka, som tej mienky, že svojím bezbožným životom zapríčinil to, že sa už mnohí potkli a padli a bude, ak Boh nezachráni, ešte mnohým na skazu."
Verný: "Nuž, milý brat, musím ti veriť, a síce nie len preto, že hovoríš, že ho znáš, ale i preto, že ty ako Kresťan si tvoríš mienku o ľuoch. Lebo nemôžem myslieť že to hovoríš zo zlomyseľnosti, ale preto, že je to tedy tak, ako hovoríš."
Kresťan: "Keby som ho nebol lepšie poznal ako ty, snáď by som bol zrovna tak o ňom myslel ako z počiatku ty. Ba, keby to len nepriatelia náboženstva boli o ňom pustili taký chýr, bol by som to považoval za pomluvu - údel to, ktorý často padne z úst zlých ľudí na meno a povolanie dobrých ľudí -, ale ja môžem dosvedčiť, že je vinný všetkých tých vecí, áno, ešte omnoho viac iných, zrovna takých zlých, o ktorých len ja viem. A okrem toho dobrí ľudia sa hanbia za neho a nemôžu ho menovať ani bratom ani priateľom. Rumenejú, len keď ho niekto pomenuje medzi nimi, ako znajú."
Verný: "Nuž, vidím, že hovoriť a činiť sú dve rôzne veci, a podľa toho v budúcnosti budem lepšie pozorovať tento rozdiel."
Kresťan: "A veru sú to dve veci, a sú tak rozdielne, ako rozdielna je duša od tela. Lebo ako je telo bez duše iba mŕtvola, tak i hovorenie samo o sebe je tiež iba mŕtvolou. Dušou náboženstva, t.j. pravej bázne Božej, je praktická, činná časť života: "Čisté náboženstvo a nepoškvrnené pred Bohom a Otcom je toto: navštevovať siroty a vdovy v ich trápení a seba zachovať nepoškvrneného od sveta" (Jak. 1,27). Ale o tom Hovorka nevie. Nazdá sa, že počuť a hovoriť urobí človeka dobrým Kresťanom, a tak klame svoju vlastnú dušu. Počuť je iba toľko ako siať semeno. Samo hovorenie dostatočným dôkazom toho, že skutočne je ovocie v srdci a v živote. A nepustíme zo zreteľa, že v súdny deň budú ľudia súdení podľa svojho ovocia (Mat. 13,23; 25, 31-46). Tam sa nebudú pýtať: "Či si veril?" Ale: "Či si činil a či len hovoril?" A podľa toho budú posúdení. Koniec sveta je prirovnaný k našej žatve. A vieš, že včas žatvy ľudia na nič nedbajú, iba o zbožie, o ovocie. A to nie je tak, ako čo by sa hocičo ľúbilo Bohu, čo nie je z viery (Žid. 11,6). Ale tým ti len chcem ukázať, aké bezvýznamné a ničomné bude svedectvo Hovorkovo v ten deň."
Verný: "To ma upomína na slová Mojžišove, ktorými opisuje čisté zvieratá. A čisté zviera je vraj každé, ktoré má rozdelené kopyto a prežúva; no nie je čisté, ak má len kopyto rozdelené a prežúva. Zajac napríklad prežúva, a predsa ja nečistý, preto že nemá rozdeleného kopyta. A tomu je skutočne podobný aj Hovorka: prežúva, hľadá známosť, prežúva slovo, ale nemá rozdeleného kopyta - nerozlúčil sa s cestou hriešnikov, lež ako zajac, podržal a má nohu psa alebo medveďa, a preto je nečistý" (3.Mojž. 11 a 5.M.