14.).
Kresťan: "Myslím, že si dobre pochopil a podal verný evanjelický zmysel toho Písma. A ja dodám iné: Pavel menuje niektorých ľudí, ba i takýchto veľkých Hovorcov: zvučiacou meďou a znejúcim zvoncom (1.Kor. 13,1 nasl.), to jest, ako hovorí na inom mieste, bezdušnými vecami, vydávajúcimi zvuk, bezživotnými vecami, ktoré nikdy nebudú mať miesta v kráľovstve nebies medzi tými, ktorí sú deťmi života, hoci by zvuk ich reči podobal sa jazyku alebo hlasu anjela."
Verný: "Ach, netešila ma tak sprvu jeho spoločnosť, ako ma teraz mrzí, ba zrovna mi je zle. Čo máme robiť, aby sme sa ho zbavili?"
Kresťan: "Prijmi moju radu a urob, ako ti poviem, a uvidíš, že skoro bude mať dosť tvojej spoločnosti, okrem ak by sa Boh dotkol jeho srdca a obrátil ho."
Verný: "A čo tedy mám urobiť?"
Kresťan: "Nuž idi za ním a pusti sa s ním do nejakého vážneho rozhovoru o moci pravého náboženstva a opýtaj sa ho prosto - ak bude chcieť s tebou o tom hovoriť, a istotne že bude -, či javí sa tá moc i v jeho srdci, v jeho dome a v jeho obecenstve?"
Vtedy zase pokročil Verný napred a povedal Hovorkovi: "Tak akože sa máte?"
Hovorka: "Ďakujem za opýtanie, dobre. Myslel som, že sa za tento čas hodne nezhovárame."
Verný: "Dobre, ak chcete, môžeme teraz započať rozhovor, a keďže ste mne ponechali voliť predmet, nech je teda toto: "Ako sa prejaví spasiteľná milosť Božia v srdci človeka?"
Hovorka: "Z toho tedy vyrozumievam, že náš rozhovor má byť o mnohých veciach. To je veľmi dobrý predmet, a ja vám ochotne odpoviem. A tak počujte skrátka moju odpoveď, a síce po prvé: kde je milosť Božia v srdci, tam pôsobí veľký krik proti hriechu. Po druhé: -"
Verný: "Nie, počkajte! Rozoberme najprv jedno. Myslím, že skôr by ste povedať, že javí sa tak, že duša vidí ošklivo svoj hriech."
Hovorka: "A čože je aký rozdiel medzi kričaním proti hriechu a núdzi ošklivením si hriechu?"
Verný: Ó, a veľký rozdiel! Človek môže kričať proti hriechu aj z politiky, čiže zo svetskej múdrosti, ale nenávidieť ho nemôže iba cnosti Bohom zbudeného odporu proti nemu. Počul som mnohých kričať proti hriechu z kancľa, ktorí ho však dosř dobré znesú vo svojom srdci, v dome a v obecenstve. Jozefova pani kričala veľkým hlasom, ako čo by bola chcela s ním páchať neplechu (1.Mojž. 39,11-15). Mnohí kričia proti hriechu znova tak, ako keď matka kričí na svoje dieťa vo svojom lone, keď ho menuje zlým a neporiadnym dievčaťom a potom sa ho dá kochať, od lásky stískať a bozkávať."
Hovorka: "Vidím, že ma chcete polapiť v reči."
Verný: "Nie ja, ja len chcem vec napraviť.