A ktoráže je to tá druhá vec, ktorou ste chceli dokázať zjavenie sa diela milosti v srdci?"
Hovorka: "Veliká známosť tajomstva evanjelia."
Verný: "Toto znamenie malo byť vlastne najprv povedané. Ale už či prv či neskôr - všetko jedno -, aj ono je klamné. Lebo človek si môže nadobudnúť známosti, velikej známosti tajomstva evanjelia, a predsa môže nebyť diela milosti v duši. Áno, keby mal človek i všetku známosť, predsa môže nebyť ničím a tak nemusí byť dieťaťom Božím (1.Kor. 13.). Keď povedal Kristus: "Či znáte všetky tieto veci?" a učeníci odpovedali: "Áno", dodal: "Blahoslavený ste, jestli to i činíte" (Ján 13,17). On nekladie požehnania na znanie tých vecí, ale na ich činenie. Lebo je aj taká známosť s ktorou nejdú skutky: "Sluha, ktorý znal vôľu svojho Pána a nezhotovil sa ani podľa jeho vôle nerobil."
Človek môže poznať ako anjel a predsa nemusí byť Kresťanom. A preto vaše poznanie nie je pravé. Áno, poznať je vecou, ktorá sa páči Hovoriteľom a Chvastúňom, ale robiť je to, čo sa ľúbi Bohu. Nepovedám, že by srdce mohlo byť dobré bez známosti, lebo bez nej nie je srdce ničím. A preto je rozdiel medzi známosťou a známosťou - známosť, ktorá spočíva na púhom špekulovaní o veciach, a známosť spojená s milosťou viery a lásky, ktorá to známosť pobáda človeka činiť práve vôľu Božiu zo srdca. Ta prvá známosť slúži a postačí Hovoriteľom, ale bez tej druhej pravý kresťan nie je spokojný. "Daj mi rozumieť, a budem ostríhať tvoj zákon, áno, ostríhať ho budem celým svojím srdcom" (Žalm 119,34.).
Hovorka: "Vy ma zase chcete polapiť v reči; to už nie je na vzdelanie." Verný: "Nuž dobre, ak chcete, povedzte iné znamenie, ako zjavuje sa to dielo milosti tam, kde je?"
Hovorka: "Nepoviem, lebo vidím, že sa nezhodneme."
Verný: "Dobre teda, ale ak ozaj nechcete, či mi dovolíte, aby som ja povedal?"
Hovorka: "Máte na to právo."
Verný: "Dielo milosti v duši javí sa buď tomu, v kom sa deje, buď tým, ktorí sú okolo neho. Tomu, v kom sa deje, javí sa takto: dá sa mu usvedčenie o hriechu (Jána 16,8), najmä o porušenosti jeho prírody (Rim. 7,24) a o hriechu nevery (Ján 16,9), o ktorom vie určite, že ak nenájde milosti u Boha skrze vieru v Pána Ježiša Krista, istotne bude preň zatratený (Marka 16,16). Také poznanie a chápanie vecí pôsobí v ňom zármutok a hanbu za hriech (Žalm 38,19; Jerem. 31,9), a okrem toho vie, že má v sebe zjaveného Spasiteľa sveta a cíti nevyhnuteľnú potrebu spojiť sa s Ním pre celý život (Gal. 1,15-16; Sk. 4,12), následkom čoho žízni a prahne po Ňom (Mat. 5,6), ktorá to žízeň a ktoré to prahnutie má zasľúbenie (Zjav. 21,6).