A tak podľa toho, aká je jeho viera v jeho Spasiteľa, či pevná či slabá, taká je potom i jeho radosť, a taký je i jeho pokoj, taká je jeho láska k svätosti, taká je jeho túžba dokonalejšia Ho poznať a tiež jemu slúžiť na tomto svete. Ale - hovorím - že hoci sa mu takto zjavuje, stáva sa iba zriedka, že je schopný uvedomiť si, že je to dielo milosti, pretože jeho terajšia skazenosť a jeho padlý rozum miatnu ho v jeho úsudku čo do tejto veci. A preto od toho, v kom deje sa to dielo milosti, vyžaduje si veľmi zdravý súd, prv než by s istotou vedel posúdiť, že je to dielo milosti.
Iným zase je to zjavné takto: 1. po svedectve jeho viery v Krista, zakladajúcom sa na skúsenosti. 2. po živote, zodpovedajúcom tomu svedectvu, teda po svätom živote, po svätosti srdca, po svätosti rodiny - ak má rodinu - a po svätosti obcovania na tomto svete, čo všetko ho učí oškliviť si svoj hriech, a potajme oškliví si, pre hriech, aj samého seba; učí ho potlačovať hriech v jeho rodine a šíriť svätosť na svete, a to nielen hovorením, ako by to robil pokrytec alebo nejaký Hovorka, ale činným podrobením sa vo viere a v láske moci Božieho slova (Job 42,5-6; Žalm 50,23; Ezech. 20, 43; Mat. 5,8; Ján 14,15; Rím. 10,9-10; Filip. 1,27). A tak teraz, pane, ak máte čo namietať na tento stručný opis diela milosti a toho, ako sa javí, vtedy namietajte, a jestli nemáte; dovoľte mi, aby som vám predložil druhú otázku!"
Hovorka: "Nie, teraz je nie mojou vecou namietať, ale počúvať. A tak nech počujem vašu druhú otázku!"
Verný: "To sa chcem opýtať, či aj vy zakúšate prvú časť toho, čo som povedal? A či o tom svedčí aj váš život a vaše obcovanie? Alebo či stojí vaše náboženstvo iba na slove a na jazyku a nie na skutku a na pravde? Ak ste ochotný dať mi na to odpoveď, odpovedzte mi, ale vás prosím, nepovedzte nič viacej, len toľko, o čom viete, že Boh na nebi povie na to amen, a tiež len to, čo môžete zodpovedať pred svojím svedomím. Lebo nie ten, kto sám seba odporúča, je odkázaný, ale ten, koho Pán odporúča (2.Kor. 10,18). A okrem toho povedať: Som taký a taký, keď môj život a všetci moji susedia o mne povedia, že klamem, je veľká bezbožnosť."
Vtedy Hovorka najprv očervenel, ale zase sa skoro premohol a odpovedal: "Vy teraz prichádzate na skúsenosť, na svedomie a na Boha a dovolávate sa ho, aby ospravedlnil, čo bolo povedané, - takého rozhovoru som nečakal ani nie som naladený odpovedať na také otázky, lebo sa nerátam za povinného na to odpovedať, iba ak beriete na seba úlohu katechéta, a hoci by ste ním aj chceli byť, ja mám predsa právo odmietnuť to, aby som vás urobil svojím sudcom.