3,20-21).
Ktorýsi vidiac, ako sa chovajú pútnici, posmešne sa ich opýtal: "Čo kúpite?" Ale oni sa pozreli vážne na neho a povedali: "My kúpime pravdu" (Prísl. 23,23). To zavdalo príčinu opovrhnúť mužmi ešte viac. Jedni sa im posmievali, druhí im nadávali, tretí ich karhali, a štvrtí zase volali na iných, aby ich nabili. Konečne z toto povstala trma a taká vzbura na jarmoku, že bol celý poriadok prevrátený. Medzitým bola donesená správa o tom pánovi jarmoku, ktorý zišiel rýchle dolu a vyslal niektorých svojich najspoľahlivejších priateľov, aby vzali mužov do vyšetrovania, pre ktorých je vraj celý jarmok skoro na ruby obrátený. A tak doviedli mužov pod výsluch. A tí, ktorí ich súdili, sa ich pýtali odkiaľ a kam idú a čo tu robia v takom neobyčajnom rúchu? Mužovia im riekli, že sú pútnikmi a cudzincami na tomto svete a že idú do svojej vlastnej zeme, ktorou je vraj nebeský Jeruzalem (Žid. 11,13-16), a že ľuďom mesta nedali nijakej príčiny, ani kramárom na to, aby si s nimi tak zle zaobchodili a zdŕžali ich na ich púti. Iba ak to robia preto, že ktorémusi, keď sa ich pýtal, čo kúpia, povedali, že kúpia pravdu. Avšak tí, ktorí boli ustanovení na to, aby ich vyslúchli, neverili im, že sú iní ako ušli z blázinca a šialenci alebo zrovna buriči, ktorí prišli nato, aby zmiatli všetko na jarmoku a obrátili na ruby.
Preto ich jali, nabili a zablatili a potom ich zavreli do klietky, aby boli divadlom všetkým ľuďom na jarmoku (1.Kor. 4,9; Žid. 10,33). A tak tam za nejaký čas ležali a boli komukoľvek predmetom zábavy a posmechu alebo zloby a pomsty. Ale pútnici boli trpezliví a neodplácali nadávkou za nadávku, ale naopak - - žehnali a dobrorečili dávajúc dobré slovo za zlé a za učinenú im krivdu odplácali láskavosťou. A tak stalo sa, že niektorí ľudia na jarmoku, ktorí lepšie pozorovali a neboli tak predpojatí ako ostatní, začali ich zastávať a karhať chasu pre neprestajné ubližovanie, ktorým im ubližovala. Preto sa oborili zase na tých a považovali aj ich zrovna za takých zlých ako mužov v klietke a hovorili im, že zdajú sa byť ich spojencami a tak že majú dostať podiel na ich osude. A zase oni odpovedali, že nakoľko vidia, mužovia sú tichí a triezvi a nemali úmyslu nikomu ublížiť, a že na jarmoku je mnoho kupčiacich, ktorí skôr zaslúžili, aby ich zavreli do klietky, áno, aby ich vystavili na pranier, ako tamtí, ktorým tak ubližujú. A tak slovo na slovo, až konečne dostalo sa jedným i druhým navzájom niečo na chrbát.