No pútnici sa pri tom všetkom chovali veľmi múdre a triezve, avšak po ukončenej ruvačke zase predviedli úbohých dvoch mužov pred ich sudcov, a tam sa im kládlo za vinu, že oni zapríčinili poslednú búrku na jarmoku, a tak ich žalostne dobili a spútali ich železami a vodili ich v reťaziach horedolu po jarmoku, aby boli za príklad a na odstrašenie iným, aby sa viac nikto neopovážil ich zastávať alebo sa im pripojiť. Ale Kresťan a Verný sa chovali ešte múdrejšie a prijímali potupu a hanbu, ktorú na nich vrhali, s takou tichosťou a trpezlivosťou, že im to získalo na ich stranu mnoho ľudí na jarmoku, hoci ich aj pomerne k ostatným bolo málo. To rozjedovalo druhú stránku ešte viacej, takže odsúdili na smrť oboch mužov. A preto im hrozili, že ani väzenie ani železá nebudú dosť, ale že zomrú za nepokoj, ktorý narobili, a za to, že zvádzali ľudí na jarmoku.
A tak ich zase poslali späť do klietky, kým vraj neprijde ďalší rozkaz, a tak ich tam zavreli, a nohy im pevne zovreli do klady. Tu sa muži tiež znova rozpamätali na to, čo počuli od svojho verného priateľa Evanjelistu, a vidiac, že sa im plní všetko, čo im predpovedal, to ich tým viacej posilňovalo na ich cestách a v ich utrpení, a teraz sa navzájom tešili aj tým, že práve ten, ktorému z nich sa dostane trpieť a zomrie, bude sa mať lepšie, a tak si obaja potajme priali tú prednosť. Ale poručiac sa tomu, ktorý všetko múdre riadi, trvali veľmi spokojne v položení, v ktorom boli, až by Pán s nimi ináče naložil.
Potom určiac príhodný čas previedli ich pred súd, aby ich odsúdili, a tak stáli pred svojimi nepriateľmi a žalobníkmi. Sudca, ktorý súdil, sa menoval pán barón Nenávisť dobrého! Ich žaloba bola v podstate tá istá, hoci aj čo do formy bola o niečo rozdielna. Jej obsah bol toto: Sú vraj nepriateľmi a škodcami ich obchodu. Že zapríčinili vzburu a rozkol v meste a že už získali pre svoje nebezpečné názory stranu opovrhujúc zákonom ich kniežaťa.
Verný na to odpovedal, že sa postavil iba proti tomu, čo sa postavilo proti Najvyššiemu. A takto pokračoval: "Čo do nepokojenia, ja som nikoho neznepokojoval súc sám človek milujúci pokoja (Rim. 12,18). A stranu, ktorú sme získali, získali sme tým, že videli našu pravdu a nevinu, a ostatne sa len obrátili od horšieho k lepšiemu. A čo do kráľa, o ktorom hovoríte, pretože je to Belzebúb, nepriateľ našeho Pána, tomu sa ovšem vždy a z celej sily budem protiviť aj všetkým jeho anjelom."
Vtedy dali vyhlásiť, aby tí, ktorí majú niečo povedať za svojho pána kráľa proti väzňovi, stojacemu pri zábradlí, predstúpili a dali svedectvo. Tak predstúpili traja svedkovia, a síce: Závisť, Povera a Pochleba.