Nazýval vás bezbožným hrubiánom a mnohými inými, podobne urážlivými názvami, ktorými oprskal skoro všetko panstvo našeho mesta."
Keď dohovoril Pochleba, sudca sa obrátil vo svojej reči k väzňovi pri zábradlí a povedal mu: "Ty odpadlík, sektár a zradca, či si počul, čo títo počestní mužovia svedčili proti tebe?"
Verný: "Či smiem prehovoriť niekoľko slov na svoju obranu?"
Sudca: "Ty, chlape, nezaslúžiš ďalej žiť, ale aby ťa hneď tu na mieste zabili. Avšak aby všetci ľudia videli našu vľúdnosť voči tebe, nech tedy počujeme, čo máš povedať."
Verný: "Po prvé odpoviem na to, čo povedal pán Závisť. Nikdy som nepovedal iného, iba to, že ktoré nariadenie, zákon, obyčaj alebo ľud by odporoval slovu Božiemu, tie sa cele protivia i kresťanstvu. Ak to bolo zlé, usvedčíte ma, že som blúdil, a ja som hotový tu pred vami odvolať.
Po druhé. Ohľade toho, čo proti mne svedčil pán Povera, povedal som iba to, že pravá služba Božia vyžaduje Božiu vieru, ale kde zjavne nedeje sa vôľa Božia, tam niet - ani nemôže byť - Božej viery. A preto, keby sa niekto akokoľvek spoliehal na svoju bohoslužbu, ktorá nezodpovedá božskému zjaveniu, predsa sa jeho bohoslužba nedeje ináče než z ľudskej viery, ktorá to viera nenapomôže do večného života.
Po tretie. Na to, čo povedal pán Pochleba, odpovedám (vyhnúc výrazom, ktorými som sa vraj rúhal a podobne), že knieža tohoto mesta s celou tou háveďou, s jeho kumpánmi, ktorých menoval tento pán, sa lepšie hodia do pekla, ako do tohoto mesta a do tejto krajiny, a tak nech mi je Pán milostivý."
Tu prehovoril sudca k porotcom, ktorí tam stáli po celý čas, aby počúvali a pozorovali, a povedal: "Páni porotcovia, vidíte človeka, ktorý zapríčinil takú veľkú vzburu v tomto meste. A taktiež ste počuli, čo títo vážení páni svedkovia svedčili proti nemu, a počuli ste i jeho odpovede a vyznanie, a tak teraz leží vo vašej moci dať ho obesiť alebo mu zachrániť život. Avšak uznávam za prospešné, aby som vám prv objasnil náš zákon.
Za času Veľkého Faraóna, služobníka našeho kniežaťa, bol vydaný zákon, že, aby sa vraj inoverci nerozmnožili a príliš nezmocneli a tak nestali sa pre neho nebezpečnými, majú ich chlapcov pohádzať do rieky (2.Mojž. 1,22). Za času Nabuchodonozora Veľkého, iného to z jeho služobníkov, bol tiež vydaný zákon, aby každého, kto by nepadol pred jeho zlatým obrazom a neklaňal sa mu, uhodili do rozpálenej pece (Dan. 3,6). Aj za času Dária bolo vydané nariadenie, aby každého, ktokoľvek by za nejaký čas niečo prosil od niektorého boha okrem neho, hodili do ľvovej jamy (Dan. 6,7). A tento burič porušil tieto zákony, a to nie len v myslí, čo už to samo je hodné trestu, ale i slovom a skutkom, čo sa teda nijakým činom nesmie trpieť.
Lebo Faraónov zákon bol vydaný z púhej domnienky, aby sa predišlo nešťastiu - ešte nikto nebol zrejme spáchal zločinu, ale tu je zločin zrejmý.