Ale v taký čas, keď vymieta bahno veľa svojho kalu, čo stáva sa vtedy, keď sa má zmeniť počasie, stupaje ťažko vidieť, alebo ak aj sú viditeľné, ľudia dostávajú závrat a stúpajú vedľa a potom sa mažú v blate akoby naschvál, napriek tomu, že sú tam stupaje. No, pôda je dobrá, akonáhle sa raz prejde bránou.“
A potom som videl v svojom sne, že medzi tým časom Povoľný zase prišiel domov. A tak ho prišli navštíviť jeho susedia, a jedni ho chválili, že múdre urobil, že sa vrátil a iní ho nazývali bláznom, že sa bol odvážil isť s Kresťanom tak nebezpečnou cestou. A zase iní sa mu vysmievali hovoriac, že je zbabelec, a hovorili: „Keby som sa raz bol dal do toho, nebol by som býval taký podlý, aby som sa bol vrátil pre trochu malicherných obtiaží.“ A tak sedel medzi nimi Povoľný a plazil sa. No, konečne sa zase osmelil, a naposledy všetci prešli k inému predmetu a počali vysmievať úbohého Kresťana za jeho chrbtom. Toľko, čo sa týka Povoľného.

KAPITOLA III.

A teraz Kresťan kráčajúc osamelý zazrel kohosi v diali a videl, že patričný ide k nemu krížom cez pole. Zišli sa zrovna tam, kde sa ich cesty križovali. Pánovi, s ktorým sa tu zišiel, bolo meno: Svetský Mudrák, ktorý býval v meste, zvanom Opatrnosť Tela. Je to veľké a ľudnaté mesto, v samom susedstve mesta, z ktorého vyšiel Kresťan. Človek už bol o Kresťanovi čosi počul. Lebo Kresťanov odchod z Mesta Skazy bol narobil mnoho ruchu, a veľa sa o ňom hovorilo, a to nielen v meste, v ktorom býval, ale začínalo to byť aj na niektorých iných miestach všeobecným predmetom rozprávania. Nuž tedy, pán Svetský Mudrák majúc o Kresťanovi akúsi známosť a vidiac jeho namáhavý chod a pozorujúc jeho vzdychy a zármutok a tomu podobné, hneď vedel, koho má pred sebou, a takto sa dal s ním do reči:
Svetský Mudrák: „Kde že, kde, môj kamarát? Kde ideš tak obtiažený?“
Kresťan: „Veru obtiažený a zdá sa mi, že obtiaženejší než vôbec kedy ktoré stvorenie bolo. A keď sa ma pýtate, kam idem, nuž poviem vám, pane. Idem tam k tej Tesnej Bráne, ktorá je tamto predo mnou.