A čo do druhého a tretieho zákona, vidíte, že brojí proti našemu náboženstvu a za zradu, ktorú doznal, zasluhuje smrť."
Vtedy vyšli porotci utiahnuc sa k spoločnej porade, ktorých mená boli: pán Slepec, pán Ničdobrý, pán Zlomyseľný, pán Chlípny, pán Prostopašný, pán Hlavatý, pán Vysokomyseľný, pán Nepriateľský, pán Luhavý, pán Ukrutný, pán Svetlonenávistný a pán Nezmieriteľný. Každý z nich medzi sebou vyriekol proti nemu svoj rozsudok, a potom spoločne a jednomyseľne usúdili, že rozhodnú pred sudcom, že je vinný. A prvý medzi nimi, pán Slepec, nadporotca, povedal: "Vidím jasne, že človek je sektár." - Potom povedal pán Ničdobrý: "Zahladiť takého chlapa zo zeme!" - "Ba ja", povedal pán Zlomyseľný, "nenávidím ešte len i jeho pohľadu." - Potom riekol pán Chlípny: "Nikdy som ho nemohol vystáť." - "Ani ja", povedal pán Prostopašný, "lebo vždy zatracoval moje cesty." - "Obesiť ho, obesiť ho!" katansky riekol pán Hlavatý. - "Bedár", hrdo prehodil pán Vysokomyseľný. - "Vo mne vrie, len keď na neho pomyslím", povedal pán Nepriateľský. - "Ničema je", zlorečil pán Luhavý. - "Obesiť ho je málo a pridobré pre neho," mienil pán Ukrutný. - "Odpracme ho z cesty!" povedal pán Svetlonenávistný. - Pán Nezmieriteľný dokončil povediac: "Keby mi ktosi dal celý svet, nezmieril by ma s ním, a tak tedy ho odsúďme, že je hoden smrti." A tak aj urobili. Naskutku vyriekli nad ním súd, že má byť vyvedený z miesta, kde sa nachodí na miesto, skadiaľ prišiel, a tam že má podstúpiť čo možné najukrutnejšiu smrť, takú ukrutnú, akú len ktosi môže vymyslieť.
A tak ho vyviedli, aby s ním naložili podľa svojho zákona, a tak ho najprv zbičovali, potom ho päsťami bili, za tým mu telo nožmi rezali a nato ho kameňovali; no, nebolo im ani to ešte dosť, ale ho aj svojimi mečmi dobodali a konečne ho, uviazaného o stĺp, upálili na popol. Tak zakončil Verný.
Potom som videl, že za množstvom ľudu stál voz, v ktorom bolo zapriahnutých dvoje koní, čakajúc na Verného, ktorý - akonáhle ho jeho nepriatelia odpravili - bol vzatý do voza a priamo vezený hore cez oblaky za zvuku trúby najbližšou cestou ku nebeskej bráne.
No, čo sa týka Kresťana, tomu bol daný odklad a dol odvedený späť do žalára. A tak tam bol za čas. Ale ten, ktorý vládne nad všetkým, majúc vo svojej ruke moc i nad ich zúrivosťou, zriadil veci tak, že im Kresťan toho času unikol a išiel svojou cestou.