A ako tak išiel, spieval si:

Verne vyznal si a smele,
môj brat Verný, svojho Pána!
Dedičstvo ťa čaká, skvelé,
s Ním ti dá Boh požehnania.

Neverní však plakať budú -
rozkoše ich snáď potešia,
keď nastane ten deň súdu?
Pekla muky ich predesia.

A tak spievaj, môj brat Verný,
tvoje meno nezahynie,
bárs ťa zavraždil vrah, čierny;
večná tebe sláva kynie.


KAPITOLA XIII.

Potom som videl vo svojom sne, že Kresťan ani teraz nešiel samotný, lebo sa mu pripojil istý Nádejný, ktorý sa ním stal tak, že pozoroval Kresťana a Verného, čo hovorili a ako sa chovali vo svojom utrpení na jarmoku. A tak pripojac sa mu a uzavrúc s ním bratstvo povedal mu, že chce byť jeho spoločníkom. A tak jeden zomrel, aby vydal svedectvo pravde, a druhý povstal z jeho popola, aby bol spoločníkom Kresťanovým na jeho púti. Nádejný aj to povedal Kresťanovi, že na jarmoku je ešte mnoho iných ľudí, ktorí ich svojím časom tiež budú nasledovať.
A tak som videl, že hneď, ako vyšli z jarmoku, dohonili kohosi, ktorý šiel pred nimi a ktorého meno bolo Scestný. Pýtali sa ho, skadiaľ je, z ktorej krajiny a ako ďaleko pôjde touto cestou? Povedal im, že ide z mesta Krásoreči a že ide do nebeského mesta. Ale im nepovedal svojho mena.
"Z Krásoreči?" povedal zadivene Kresťan. "Či je aj niekto dobrý z tých, ktorí tam žijú?"
"Áno", povedal Scestný, "tak sa nadejem."
Kresťan: "Prosím vás, pane, ako vás mám menovať?"
Scestný: "Som vám neznámy a cudzí ako aj vy mne. Avšak jestli idete touto cestou, budem sa tešiť vašej spoločnosti; jestli nie, musím sa uspokojiť."
Kresťan: "Počul som o meste Krásoreči a jestli sa dobre pamätám, ľudia hovorili, že je to zámožné mesto."
Scestný: "Tak je, buďte si tým istý, a ja tam mám veľmi mnohých bohatých príbuzných."
Kresťan: "Ak sa smiem opýtať, povedzte mi, prosím, kto vám je tam rodina?"
Scestný: "Skoro celé mesto, podobne však: môj pán z Obráťnaruby, môj pán z Časoslúž, môj pán z Krásoreči, od ktorého predkov dostalo mesto pôvodne svoje meno, potom pán Hladký, pán Naobesetyhla, pán Hocičo, a farár našeho mesta, velebný pán Dvojjazyčný, bol po otcovi vlastný brat mojej matky, aby som vám povedal pravdu, stál som sa zemanom, jedným z popredných, hoci môj pradedo bol iba lodník, vodár, ktorý na jednu stranu hľadel a na druhú vesloval, a ja som si tiež nadobudol väčšinu svojho majetku tým istým zamestnaním."
Kresťan: "Či ste ženatý?"
Scestný: "Áno, a moja žena je veľmi cnostná pani, dcéra cnostnej a znamenitej dámy zemanky z Pretvárky, a tak pochádza z veľmi váženej rodiny a dosiahla taký stupeň vzdelania, že vie, ako sa vopred tváriť před akýmikoľvek ľuďmi, i pred kniežaťom i pred sedliakom. Je síce pravda, že náboženstvom sa delíme od tých ktorí prísnejšie berú veci, ale iba vo dvoch nepatrných bodoch, a to, za jedno, my nikdy neplávame proti prúdu, a za druhé, sme vždy horliví vtedy, keď ide náboženstvo v strieborných papučiach, t.j.