keď je vo vážnosti, a veľmi radi sa s ním ukážeme na ulici vtedy, keď svieti slnko, a keď ho ľudia chvália."
Vtedy pokročil Kresťan trochu nabok ku svojmu druhovi Nádejnému a povedal mu: "Zdá sa mi, že je toto istý Scestný z Krásoreči, a ak je to skutočne on, máme vo svojej spoločnosti najhoršieho darebáka, aký len kde býva na celom tomto okolí."
Na to odvetil Nádejný: "Opýtaj sa ho, hádam sa nebude hanbiť za svoje meno."
A tak sa Kresťan zase priblížil k nemu a riekol: "Pane, vy tak hovoríte, ako čo by ste vedeli trochu viac než vie celý svet. A jestli sa nemýlim, vidí sa mi, že som tak spoza uhádol, kto ste. Či nie je vaše meno pán Scestný z Krasoreči?"
Scestný: "Nie, to nie je moje meno, ale je pravda, že ma tak prezývajú tí, ktorí ma nemôžu vystáť, a tak ho musím pokojne niesť ako pohanu, ako aj iní dobrí ľudia predo mnou niesli svoje potupné mená."
Kresťan: "Ale či ste vy niekedy nedali ľuďom príčiny, aby vás tak volali?"
Scestný: "Nikdy, nikdy. Najhoršie, čo som kedy urobil, aby som dal ľuďom príčinu dať mi to meno, bolo to, že som mal vždycky šťastie zhodnúť sa z názormi času, nech to bolo čokoľvek, a tak získať. No, ak som tak čo získal, považujem to za požehnanie, a tedy nech zlí ľudia preto nevrhajú na mňa takej potupy."
Kresťan: "Myslel som, že ste vy naozaj ten človek, o ktorom som počul, a, aby som vám povedal, čo myslím, bojím sa, že vám toto meno právom viacej patrí, než by ste nám to chceli doznať."
Scestný: "Nuž ak tak myslíte, nemôžem si pomôcť. Avšak presvedčíte sa, že vám budem dobrým spoločníkom, ak ma predsa prijmete za druha."
Kresťan: "Ak chcete ísť s nami, musíte plávať proti prúdu, a to je, ako vidím, proti vášmu náhľadu, a tiež musíte si zrovna tak privlastniť náboženstvo, keď je v handrách, ako keď chodí v strieborných papučiach, a musíte sa ho zrovna tak držať, keď je sputané v železách, ako keď slobodne chodí po ulici, a keď ho ľudia chvália."
Scestný: "Nesmiete na mňa uvaľovať bremená ani panovať nad mojou vierou, ale mi ponechajte moju slobodu a dajte mi ísť s vami."
Kresťan: "Ani krok ďalej, len ak prijmete môj návrh a urobíte podľa nášho príkladu."
Na to povedal Scestný: "Nikdy neopustím svojich zásad, pretože sú neškodné a užitočné. A ak mi nedovolíte ísť s vami, musím teda ísť samotný ako prv, kým ste ma nedohonili, dokiaľ ma zase niekto nedohoní, kto bude rád mojej spoločnosti."
Potom som videl vo svojom sne, že ho Kresťan a Nádejný opustili a kráčali v slušnej vzdialenosti pred ním. Avšak jeden z nich obzrúc sa uvidel troch mužov, ktorí nasledovali Scestného, a hľa, keď ho dohonili, hlboko sa im poklonil, a oni mu tiež urobili kompliment. Mená mužov boli: pán Držisvet, pán Grošerád a pán Ničnedaj, mužovia to, s ktorými sa pán Scestný predtým dobre znal, lebo za mladi chodili spolu do školy k istému pánu Bralovi, ktorý učil v meste Zištnosti, ktoré leží v Hrabivej župe, na severe. Tento rektor ich učil umeniu, ako dostať čokoľvek buď násilím, klamom, lichotením, lžou, buď pokryteckým náterom pobožnosti.