Ale ten potom nesmie byť podobný hen tým pred nami, ak sú takí, ako ste ich opísali."
Pán Ničnedaj: "Myslím, že sa všetci zhodujeme v tejto veci, a preto nie je treba o tom viac hovoriť."
Pán Grošerád: "Tak je, netreba o tom viacej hovoriť, lebo človek, ktorý neverí ani Písmu ani sa nedrží zdravého rozumu - a vidíte, že mi máme oboje na svojej strane -, nezná ani svojej slobody ani nehľadá svojej bezpečnosti."
Pán Scestný: "Moji bratia, ako vidíte, sme všetci na púti, a tak, aby sme lepšie odvrátili myseľ od zlých vecí, dovoľte mi, aby som vám predložil nasledujúcu otázku: Dajme tomu, že by niektorá duchovná osoba alebo niektorý obchodník alebo trebárs už aj ktorýkoľvek človek, mal razom všednú príležitosť dosiahnuť dobrých vecí tohoto života , ale jedine tak, ak by sa stal - a čo aj len na oko - mimoriadne horlivým za niektorý bod náboženstva, o ktorý sa skôr nestaral - či by nemohol použiť tento prostriedok dosiahnuť tak svôj cieľ a predsa byť pri tom čestným človekom?“
Pán Grošerád: "Rozumiem, čo tým chcete povedať a s dovolením týchto pánov, pokúsim sa dať vám na to správnu odpoveď. Najprv odpoviem na vašu otázku dotyčne duchovnej osoby. Dajme tomu, že niektorý farár alebo kazateľ, čestný to človek, má len veľmi malý plat, avšak naskytá sa mu o mnoho lepšie, výnosnejšie a tučnejšie miesto, ktoré však môže dostať iba tak, že bude o veľa pilnejší a že bude častejšie a horlivejšie kázať a – keďže si to tí ľudia žiadajú, - že zmení niektoré svoje zásady, nuž ja z mojej strany veru nevidím žiadnej príčiny, pre ktorú by to človek nemohol urobiť a prevziať to miesto, predpokladajúc, že ho volajú, a prečo by tak nemoho byť čestným človekom. Lebo veď
jeho túžba po väčšom plate je cele oprávnená - to sa nedá popierať -, lebo mu to ponúka sama Prozreteľnosť, a tak to smie i prijať, ak chce, a nemusí mať preto zlé svedomie, a mimo to
jeho túžba po takom plate ho činí pilnejším, horlivejším kazateľom atď. a tak ho robí lepším človekom, ba pôsobí aj to, že sa vše lepšie a lepšie zdokonaľuje a dokazuje v svojom povolaní, a to je Božia vôľa.
To, že z ohľadu na povahu svojich ľudí pustí niektoré svoje zásady, aby mohol ľuďom slúžiť, dokazuje, že sa vie zaprieť, že je milý človek a vie si získať ľudí a že je tak tým spôsobnejší pre svoj úrad.
A tak z toho, súdim, že farár alebo kazateľ, ktorý mení malé za veľké, nemá byť preto považovaný za ziskuchtivého, ale skôr, keďže tak porástol v schopnosti a v pilnosti, má byť považovaný za takého, ktorý je súci pre svoje povolanie a vie použiť príležitosť, ktorá sa mu naskytá, aby činil dobré.
A teraz, čo týka sa obchodníka, ktorého ste spomenuli, a povedzme takého, ktorý má iba skromný dôchodok na svete, ktorý však, ak sa nábožným, viac predá, snáď dostane i bohatú ženu a viac a omnoho lepších zákazníkov – nuž ja z mojej strany nevidím príčiny, prečo by to malo byť zlé. Lebo veď
stať sa nábožným je cnosť, nech stane sa ním človek akokoľvek. Alebo
čo že by bolo v tom zlé, dostať bohatú ženu alebo viac zákazníkov do svojho
obchodu? A konečne
človek, ktorý to dostane tým, že stane sa nábožným, dostane svoje dobré od
dobrých, stanúc sa sám dobrým. Dostane tedy dobrú ženu, dobrých zákazníkov a dobrý zisk a to všetko tým, že stane sa nábožným, čo je dobré. A preto stať sa nábožným, aby dostal človek všetko to je dobrý a úžitočný úmysel.“

Táto odpoveď ktorú dal pán Grošerád na otázku pána Scestného, sa im všetkým veľmi páčila, a preto jednomyseľne súdili, že robiť tak je nadmier užitočné a prospešné.