I Nádejný z duše prisvedčil Kresťanovej odpovedi, a tak nastalo medzi nimi veľké ticho, a pán Scestný i jeho spoločníci počali jakosi chabe váhať a zostávali pozadu, aby pošli od nich Kresťan i Nádejný. Vtedy povedal Kresťan svojmu kamarátovi: „Ak nemôžu títo ľudia obstáť pred rozsudkom človeka, ako potom raz obstoja pred rozsudkom Božím?! A ak zanemeli pred hlinenými nádobami, čo urobia raz, keď ich usvedčí o hriechu a bude kárať Pán plameňmi zožierajúceho ohňa!?“
Potom im zase odbehli Kresťan a Nádejný a šli až prišli na utešenú rovinu, zvanú Odpočinok, kade sa im veľmi príjemne išlo, ale dolina bola úzka, tak že skoro prešli cez ňu, a na druhej strane roviny bol briežok, zvaný Zisk, a v briežku bola, strieborná baňa. Baňa bola zriedkavosť, zvláštnosť, a preto niektorí ľudia, ktorí skôr tade šli, boli odbočili podívať sa do nej, ale zajdúc príliš blízko ku kraju šachty a nevediac, že majú pod nohami pôdu zradnú, ktorá povolí, ako i povolila, padli a zabili sa. A zase sa niektorí sa tam tak dokaličili, že zostali mrzákmi do svojej smrti.
Potom som videl v svojom sne, že kúsok od cesty oproti striebornej bani stál pán, menom Démas, aby volal na pútnikov popri idúcich, aby šli a videli. A tak volal i na Kresťana a na jeho druha: „Hej, hej, odbočte sem, ukážem vám niečo!“
Kresťan: „Aká je to vec, ktorá by bola hodna, aby sme pre ňu odbočili z cesty?“
Démas: „Je tu strieborná baňa a niekoľko ľudí, ktorí sa kopú za pokladom. Ak prídete, s trochou námahy môžete sa bohate zaopatriť.“
Na to povedal Nádejný: „Poďme pozrieť!“
Kresťan však povedal: „Nie ja, veď počul som o tomto mieste, a koľko sa ich už tu zabilo! A okrem toho ten poklad je smečkou tým, ktorí ho hľadajú, lebo ich hatí na ich púti.“
Vtedy zavolal Kresťan na Démasa: „Či miesto neni nebezpečné? Či už nezahatilo mnohých na ich púti?“
Démas: „Nie veľmi nebezpečné, krome pre tých ktorí nedajú pozor.“ Ale očervenel, ako to povedal.
Vtedy odvetil Kresťan Nádejnému: „Ani na krok bližšie, ale sa držme svojej cesty.“
Nádejný: „Ručím ti, že keď príde potiaľto Scestný, a pozvú ho ako nás, odbočí a pôjde pozrieť.“
Kresťan: „O tom niet pochybnosti, lebo jeho zásady ho vedú tou cestou, a skoro ako že je dvakrát dva štyri, tak iste tam zahynie.“
Vtedy zase volal Démas a vravel: „Ale či sa len nechcete prísť pozrieť?“
Tu mu Kresťan doprosta odpovedal: Démas, ty si nepriateľ rovných ciest Pána tejto cesty a bol si už sám pre svoje vlastné odvrátenie sa odsúdený jedným zo sudcov Jeho Veličenstva (2.Tim. 4,10).