A tak prečo nás zvádzaš, aby aj nás tak odsúdili ? Lebo ak by sme sa skutočne odvrátili, náš Pán Kráľ by sa toho istotne dopočul a zahanbil by nás tam, kde by sme chceli stáť smele pred ním.“
Vtedy zase volal Démas, že veď aj on je z ich bratstva, a že ak trochu dočkajú, tiež pôjde s nimi. Na to sa ho opýtal Kresťan: „Ako sa menuješ? Či nemenuješ sa tak, ako som ťa menoval?“
Démas: „Áno, moje meno je Démas, a som syn Abrahámov.“
Kresťan: „Poznám ťa. Geházi bol tvoj pradedo (2. Kráľ. 5,20-27.), a Judáš bol tvoj otec, a ty si šliapal ich šľapaje. Neni to nič iné ako diabolský zvod, ktorý používaš. Tvojho otca obesili ako zradcu (Mat. 26,14-15; 27,3-5), a ty si nič lepšieho nezaslúžil. Buď presvedčený o tom, že keď prídeme ku Kráľovi, povieme mu, čo robíš!“ A tak potom šli svojou cestou.
Medzitým zase na toľko pošli Scestný a jeho druzhovia, že ich zase bolo vidieť, a keď prišli po to miesto, hneď aj prešli k Démasovi. Ale, čo sa potom s nimi stalo, či padli do jamy nazerajúc ta cez ohradu, alebo či dolu zostúpili na prvé zakývanie, alebo konečne či ich na dne bane zadusili pary a plyny, ktoré tam obyčajne vystupovali, o tom som sa nedozvedel. Ale to som spozoroval, že ich nikdy viac nebolo videť na ceste. Vtedy spieval Kresťan:
Scestný a Démas, tí jednako zmýšľali:
za mamon obidva v záhubu bežali.
Nebeské poklady za márnosť zmenili,
no, časným pôžitkom krátko sa tešili.
Potom som videl, že zrovna na rozhraní roviny prišli pútnici na isté miesto, kde stál, pri samej ceste, starý pamätník, ktorého zvláštna podoba ich oboch veľmi zadivila, lebo sa im videlo, jako by to bola žena, obrátená na podobu stĺpu. A tak tam postáli a hľadeli naň, ale si za nejaký čas nevedeli vysvetliť, čo to môže byť, až konečne spozoroval Nádejný na náhlaví stĺpu akýsi neobyčajnou rukou napísaný nápis. Ale že z neho nebol učenec, zavolal Kresťana, ktorý bol učený, aby vraj pozrel, či by nemohol rozlúštiť písmo. A tak prišiel a pozrel, či by nemohol rozlúštiť písmo. A tak prišiel a po krátkom slabikovaní prečítal: „Pamätajte na Lotovu ženu!“ (Luk. 17,32). A keď to prečítal i svojmu druhovi, oba boli tej mienky, že je to soľný stĺp, na ktorý sa obrátila Lotova žena preto, že sa lakotným srdcom obzrela späť, idúc zo Sodomy zachrániť svôj život (I. Mojž. 19,26.). Tento prekvapujúci a smutný pohľad ich pohol k nasledujúcemu rozhovoru.
Kresťan: „Ó, milý brat, bolo na čase videť túto vec. Prišlo nám to vhod po Démasovom pozvaní, ktorý nás zval, aby sme sa šli podívať na briežok Zisku.