A keby sme boli šli, jako nás žiadal, a ako si ty bol naklonený urobiť, môj milý brat, bolo by sa aj z nás samých stalo to, čo z tejto ženy – boli by sme sa stali divadlom tým, ktorí pôjdu tadeto po nás.“
Nádejný: „Ľutujem, že som bol tak nemúdry, a je naozaj div, že nie som teraz ako Lotova žena. Lebo veď v čom je rozdiel medzi jej a mojím hriechom, ona sa len obzrela, a ja som si žiadal isť vidieť. Ó, veleslávim Božiu milosť a hanbím sa, že kedy taká vec bola v mojom srdci.“
Kresťan: „Zapamätajme si, čo sme tu videli, a nech nám je to na poučenie pre budúce časy. Táto žena unikla jednému súdu, lebo nezahynula so Sodomou; no, stihol ju druhý súd a zahubil, ako vidíme: obrátila sa na soľný stĺp.“
Nádejný: „A veru je tak; nech nám je teda obom výstrahou a príkladom, výstrahou preto, aby sme vyhýbali jej hriechu, príkladom, aký súd stihne tých, ktorí sa nedajú vystríhať takouto výstrahou, jako sú tiež výstražným príkladom Kore, Dátan a Abíram (4. Mojž. 26, 9-10) s tými dvesto a päťdesiat mužmi, ktorí zahynuli pre svoj hriech. Avšak nado všetko sa divím tomu, jako môže Démas a jeho druhovia tamto tak ubezpečene hľadať svoj poklad, kým žena pre púhe obzretie sa – lebo nečítame, že by bola urobila čo len krok z cesty – obrátila sa na soľný stĺp, a zvlášť keď súd, ktorý ju stihol, urobil ju príkladom, ktorý predsa videť odtiaľ, kde sú; lebo je nemožné, aby ju nevideli, len keby oči zodvihli.“
Kresťan: „Je to ovšem podivuhodná vec a dokazuje to, že ich srdce je v tom ohľade cele skazené, a nevedel by som, s kým ich lepšie porovnať, ako s tými, ktorí v prítomnosti sudcovej okrádajú ľuďom vrecká, alebo s tými, ktorí ešte aj vtedy, keď by stáli pod šibenicou, by boli schopní odrezať komusi peňažný mešec. O Sodomänoch je povedané, že boli velikí hriešnici, lebo boli hriešnici pred Hospodinom, t.j. v jeho očiach, a to napriek jeho dobrotivosti, ktorú im preukazoval; lebo sodomská krajina bola skôr ako zahrada Eden (1. Mojž. 13, 10-13), ako raj. A to ho tým väčšmi popudzovalo k horlivosti, tak že ich spálil ohňom z neba. A tak je zvrchovane rozumné súdiť, že ľudia, takí ako sú toto, ktorí sú schopní tak pred tvárou Božou hrešiť, a to napriek takým výstražným príkladom, ktoré sú im stále pred očami, budú raz museť niesť najhorší trest.“
Nádejný: „Niet pochyby, že si povedal pravdu. Ale aká je to milosť, že nie sme my sami, ty, a zvlášte ja, urobení tým príkladom. To nám dáva príčinu ďakovať Bohu, báť sa Ho a vždy pamätať na Lotovu ženu!“

KAPITOLA XIV.

Potom som videl, že šli svojou cestou, až prišli ku krásnej rieke, ktorú Dávid menuje riekou Božou (Žalm 65, 10), ale Ján riekou vody života (Zjav. 22,1; Ezech. 47.).