Lebo tam vraj – tak mi bolo povedané, - tam ma upravia na cestu, na ktorej budem zbavený svôjho ťažkého bremena.“
Svetský Mudrák: „A či máš ženu a deti?“
Kresťan: „Áno, ale som tak obtiažený bremenom, že sa im nemôžem radovať ako predtým, ba zdá sa mi, ako by som ich nemal.“
Svetský Mudrák: „A či ma poslúchneš, ak ti dám dobrú radu?“
Kresťan: „Ak je dobrá, poslúchnem, lebo práve dobrú radu veľmi potrebujem.“
Svetský Mudrák: „Tak by som ti radil, aby si sa čo najrýchlejšie zbavil svojho bremena, lebo skôr nebudeš mať v mysli pokoja, ani sa prv nebudeš môcť tešiť dobrodeniam požehnania Božieho, ktorými ťa obdaril.“
Kresťan: „Práve to je to, čo hľadám, zbaviť sa svojho ťažkého bremena, ale sám sa ho nemôžem sprostiť ani niet nikoho v našom kraji, kto by ho mohol sňať z mojich pliec. A preto idem touto cestou, jako som vám povedal, aby som bol sprostený svojho bremena.“
Svetský Mudrák: „Kto ti kázal isť touto cestou, aby si bol zbavený svojho bremena?“
Kresťan: „Muž, ktorý sa mi zdál byť ktosi veľmi veliký a ctihodný a ktorý sa menoval, ako sa pamätám, Evanjelista.“
Svetský Mudrák: Počujúc Svetský Mudrák tieto slová škarede zaklial a povedal: „To je zlá rada! Niet nebezpečnejšiej a namáhavejšej cesty na svete ako je tá, ktorou ťa upravil, a presvedčíš sa o tom, ak sa budeš držať jeho rady. A ako pozorujem, už si aj niečo z toho skúsil, lebo vidím na tebe blato Bahna Zúfalstva. A to bahno je iba začiatok strastí, ktoré sledujú tých, ktorí idú touto cestou. Počuj mňa, som starší ako ty. Čo ťa stretne na ceste, ktorou ideš, je únava, bolesť, hlad, nebezpečenstvá, nahota, meč, levi, draci, tma a jedným slovom - smrť, a kto vie, čo ešte! A to všetko je pravda, dokázaná mnohými svedectvami. A prečo by sa mal človek tak ľahkomyslne uvrhnúť do takého nebezpečenstva poslúchnuc cudzinca?"
Kresťan: „Dobre, pane; ale bremeno na mojom chrbte mi je o mnoho strašnejšie ako všetko to, čo ste spomenuli, áno, zdá sa mi, že by som nič nedbal, nech by ma čokoľvek stretlo na ceste, len keby som mohol dôjsť oslobodenia od svojho bremena.“
Svetský Mudrák: „Ako si prišiel najprv k svojmu bremenu?“
Kresťan: „Čítaním tejto knihy.“
Svetský Mudrák: „To som si myslel. Povodilo sa ti ako iným slabým ľuďom, ktorí pletúc sa do vecí, ktoré sú pre nich privysoké, náhle upadli do šialenstva, ako je tvoje, ktoré nielen že robí mužov nemužnými, ako to aj u teba pozorujem, ale ich aj ženie k zúfalým a odvážnym dobrodružstvám, len aby čosi dosiahli, ale sami nevedia, čo.“
Kresťan: „Ja viem, čo chcem: je to úľava od môjho bremena.“
Svetský Mudrák: „Ale prečo chceš hľadať úľavu toutou cestou vidiac, že sú na nej tak mnohé nebezpečenstvá? Zvlášt - len keby si mal trpezlivosť ma vypočuť! - keď ťa môžem poučiť, ako dosiahneš, po čom túžiš, bez nebezpečenstiev, do ktorých sa na tejto ceste uvrhneš. Áno, prostriedok je po ruke. A okrem toho, dokladám, že namiesto spomenutých nebezpečenstiev nájdeš mnoho bezpečnosti, priateľstva a spokojnosti.“
Kresťan: „Prosím vás, pane, zjavte mi to tajomstvo!“
Svetský Mudrák: „Dobre teda. Vidíš tamtú dedinu (a dedina sa volá Statočnosť), tam býva istý pán, ktorý sa volá Zákonnosť. Je to veľmi súdny pán a slovutný, ktorý vie pomôcť ľuďom od bremien, ako je tvoje a sňať ho z ich pliec.