A tak išli pútnici za nimi, a oprúc sa na svoje palice, ako majú obyčaj ustatí pútnici, keď postoja a hovoria s niekym pri ceste, pýtali sa, čie sú to tie Ľúbezné Vrchy, a čie sú ovce, ktoré sa na nich pasú?
Na temenách vrchov boli pastieri.
Pastieri povedali: „Tieto vrchy sú Emmanuelova zem, a videť ich z jeho sídelného mesta, aj ovce sú jeho, a položil za ne svoj život.“
Kresťan: „Či táto cesta vedie do nebeského mesta?“
Pastieri: „Áno, ste zrovna na nej“.
Kresťan: „Ako ďaleko je to ešte odtiaľto?“
Pastieri: „Veľmi ďaleko, ale nie pre tých, ktorí sa ta skutočne dostanú.“
Kresťan: „Či je cesta bezpečná a či nebezpečná?“
Pastieri: „Bezpečná pre tých, pre ktorých má byť bezpečná, ale priestupníci na nej padnú!“ (Ozeáš. 14,9.).
Kresťan: „Či je tu niekde nejaké občerstvenie pre unavených pútnikov a omdlievajúcich na ceste?“
Pastieri: „Pán týchto vrchov nam dal rozkaz, aby sme nezabúdali na prívetivosť k hosťom. (Žid. 13,2.). A preto všetko dobré, čo môže poskytnúť toto miesto, je pre vás.“
A taktiež som videl v svojom sne, že keď spozorovali pastieri, že majú pred sebou pútnikov, predložili im rozličné otázky, na ktoré pútnici, tak ako aj inde, odpovedali. A tak napríklad sa ich pýtali pastieri, odkiaľ idú? A ako sa dostali na tú cestu? A akým činom tak na nej zotrvali? Lebo vraj len máloktorí z tých, ktorí počali sem ísť, ukážu sa na týchto vrchoch. No, keď pastieri počuli ich odpovede, ľúbilo sa im to, a veľmi láskavo na nich pozerali a riekli: „Vitajte na Ľúbezných vrchoch!“
Mená pastierov boli: Známostný, Skúsený. Bdelý a Úprimný, ktorí ich pojali za ruky a zaviedli ich do svojich stánov a poskytli im to, čo práve bolo hotové. A tiež im povedali: „Radi by sme boli, keby ste tu trochu pobudli, aby ste sa s nami oboznámili a ešte lepšie sa občerstvili dobrými vecami týchto Ľúbezných vrchov“. Na to im povedali pútnici, že pristávajú a zostanú. A tak sa aj odobrali tej noci na odpočinok, lebo už bolo veľmi neskoro.
Potom som videl vo svojom sne, že nasledujúceho rána pastieri zobudili a vyzvali Kresťana a Nádejného, aby šli prejsť sa s nimi po vrchoch. A tak šli s nimi a chodili za chvíľu majúc krásny výhľad na všetky strany. Vtedy sa radili pastieri medzi sebou: „Či máme ukázať týmto pútnikom niektoré divy?“ A keď sa uzniesli, že ukážu, pojali ich najprv na vrch istého brehu, ktorý sa volá Blud, ktorý bol na druhej strane veľmi strmý, a kázali im pozrieť dolu. A tak hľadeli Kresťan a Nádejný dolu a videli dole pod brehom niekoľko ľudí, dolámaných a roztrieskaných na samé kusy od pádu, čo padli z vrchu brehu. Vtedy povedal Kresťan: „Čo to má znamenať?“ Pastieri odpovedali: „Či ste nepočuli o tých, ktorí zablúdili ohľadom viery o zmŕtvychvstaní tela preto, že počúvali Hymeneusa a Filéta?“ (2. Tim. 2,17-18.). Pútnici odpovedali: „Áno, počuli.“ Vtedy povedali pastieri: „To sú oni, ktorých to hen dole vidíte ležať roztrieskaných na kusy, a nie sú pochovaní až do tohoto dňa, ako vidíte, aby boli výstražným príkladom iným, aby dali pozor a neliezli privysoko alebo neodvažovali sa isť príliš blízko okraja tohoto vrchu.“
Potom som videl, že ich pojali na temeno iného vrchu, ktorého meno je Výstraha, a kázali im hľadieť do diaľky pred seba.