A ako hľadeli, spozorovali, ako sa im zdalo, niekoľko ľudí, ktorí chodili hore-dolu pomedzi hroby, ktoré boli na tom mieste. A spozorovali aj to, že ľudia boli slepí, lebo sa kedy-tedy potýkali na hroby a nemohli sa spomedzi nich dostať.
Vtedy riekol Kresťan: „Čo to znamená?“ Pastieri odvetili: „Či ste nevideli kúsok pod týmito vrchami priechod, ktorý viedol na lúku, ktorá je na ľavej strane tejto cesty?“ Odpovedali: „Áno, videli sme.“ Vtedy riekli pastieri: „Od toho priechodu je chodník, ktorý vedie prosto ku Hradu pochybovania, v ktorom velí obor Zúfalec. A tamtí ľudia (pri ktorých slovách ukázali na tých, ktorí to chodili pomedzi tie hroby) prišli raz na púti, ako vy teraz, až teda po samý ten priechod. A keďže bola pravá cesta na tom mieste drsná, zvolili si výjsť z nej a prejsť na lúku, kde ich zajal obor Zúfalec a uvrhol ich do Hradu Pochybovania. Tam ich najprv za čas držal vo väzení a potom im nakoniec vyklal oči a zaviedol ich medzi hroby, kde ich nechal potĺkať sa a blúdiť ať do dnešného dňa, aby sa naplnilo slovo múdreho muža, ktorý povedal: „Človek, ktorý blúdi z cesty rozumnosti, bude odpočívať v zhromaždení mŕtvych.“ Pi týchto slovách pozreli na seba Kresťan a Nádejný, při čom im slzy vyhŕkli z očí, avšak pastierom nič nepovedali.
Potom som videl v svojom sne, že ich pojali pastieri na iné miesto, kdesi dole pod vrchom, kde boli dvere na strane brehu. Otvorili dvere a kázali im pozrieť dnu. Pozreli teda a videli, že je tam veľká tma a dym. A tiež sa im zdalo, že tam počujú praskot, akoby ohňa, a krik nejakých ľudí, ktorí sa tam mučili, a že cítia zápach síry. Vtedy riekol Kresťan: „Čo to znamená?“ Pastieri im povedali: „To je bočná cesta do pekla, cesta, ktorou ta idú pokrytci, menovite takí, ktorí predajú svoje prvorodenstvo ako Ezav; ktorí predajú svojho Pána ako Judáš; ktorí sa rúhajú evanjeliu ako Alexander, a ktorí luhajú a pretvarujú sa ako Ananiáš a jeho žena Zafíra“ (Sk. 5,1 nasl.).
Vtedy povedal Nádejný pastierom: „Pozorujem, že každý z týchto mal na sebe znaky pútnictva, ako to my máme teraz – či je tak?“
Pastieri: „Áno, a za dlhý čas si ich podržali.“
Nádejný: „Ako ďaleko asi boli prišli svojho času na svojej púti, kým neboli tak mizerne zavrhnutí?“
Pastieri: „Ako ktorí, niektorí ďalej a niektorí nie tak ďaleko ako tieto vrchy.“
Vtedy povedali sebe pútnici: „Bolo by nám treba volať k Silnému o silu.“
Pastieri: „Áno, a tiež vám bude treba, keď ju budete mať.“
A teraz už túžili pútnici ísť ďalej, s čím aj pastieri súhlasili, a tak išli spolu až tak asi na koniec vrchov.