A tu si povedali pastieri: „Ukážme tu pútnikom brány nebeského mesta, ak sú schopní dívať sa cez náš ďalekohľad.“ Pútnici vďačne prijali ponuku, a tak ich vyviedli na vrchol vysokého brehu, zvaného Jasný, a podali im ďalekohľad, aby sa pozreli.
Vtedy skúšali pozrieť, ale spomienka na to, čo im pastieri naposledy ukázali, pôsobila, že sa im triasli ruky, a to im prekážalo, že nemohli pokojne hľadieť cez sklo, avšak napriek tomu sa im zdalo, že vidia čosi také ako brána i niektorú slávu toho mesta. A tak potom išli ďalej a takto spievali:

Takto odhalili tajomstvá pastieri skryté,
ktoré všetkým iným ľuďom jednak sú zakryté.
A tak poďte ku pastierom, akže vidieť chcete
Hlboké a tajuplné veci; mnoho zviete!

A keď sa už mali rozlúčiť, jeden z pastierov im dal opis cesty, druhý ich napomínal, aby sa chránili pochlebovača, tretí ich vystríhal, aby si dali pozor a nezaspali na začarovanej pôde, a štvrtý im prial šťastnú cestu, a aby ich Boh sprevádzal. A tu som sa zobudil zo svojho sna.

KAPITOLA XVI.

Potom som zase zaspal, a snívalo sa mi, že vidím tých istých dvoch pútnikov, ako idú cestou dolu vrchami smerom ku nebeskému mestu. A kúsok dolu pod vrchami po ľavej ruke leží kraj Namyslenosti, z ktorého kraja vedie do cesty, ktorou išli pútnici, malý, krivoľaký chodník. Tu sa zišli s veľmi čulým mládencom ktorý šiel z toho kraja a ktorého meno bolo Nevedomý. A tak sa ho opýtal Kresťan, skadiaľ ide a kam ide?
Nevedomý: „Narodil som sa v kraji tu neďaleko, tam trochu na ľavú ruku, a idem do nebeského mesta.“
Kresťan: „A ako myslíš dostať sa ta cez bránu? Lebo sa tam môžeš stretnúť s ťažkosťami.“
Nevedomý: „Ako sa ta dostanú iní dobrí ľudia, tak i ja.“
Kresťan: „Ale, čo ukážeš pri bráne, aby ti ju otvorili?“
Nevedomý: „Znám vôľu svojho Pána a dobre som žil. Dávam každému, čo mu patrí, modlím sa, postím sa, dávam desiatky, dávam almužny a svoj kraj som opustil za ten, kam idem.“
Kresťan: „Ale ty si nevošiel cez Tesnú Bránu, ktorá je na začiatku tejto cesty, ale si sem prišiel tam tým krivoľakým chodníkom, a preto sa bojím, akokoľvek aj zmýšľaš o sebe, že keď príde deň rátania, povedia ti, že si zlodej a zbojník, namiesto toho, aby ťa pripustili do mesta.“
Nevedomý: „Páni, vy ste mi cele cudzí, neznám vás. Vy len teda žite podľa náboženstva vášho kraja, a ja budem žiť podľa náboženstva svojho kraja. Nadejem sa, že bude tak všetko dobré. A čo sa týka brány, o ktorej hovoríte, o tom vie celý svet, že je to velikánsky kus cesty od nášho kraja, a mám za to, že žiaden človek v celom našom kraji nevie ku nej cestu. Ale však či vie či nevie, o to sa mu ani netreba starať, keď že máme, ako vidíte, pekný, príjemný, zelený chodník, ktorým máme z nášho kraja na túto cestu najbližšie.“
Keď tak videl Kresťan, že človek je múdry vo svojich vlastných očiach a v svojej namyslenosti, pošepol Nádejnému: „O bláznovi je viac nádeje ako o ňom.“ (Prísl. 26,12.).