A podľa môjho vedomia už takto mnoho dobrého vykonal. Hej, a okrem toho vie i vyliečiť ľudí, ktorí následkom svojho bremena do istej miery sa pomiatli na rozume. Teda ku tomu pôjdeš, ako som povedal, a okamžite sa ti pomôže. Jeho dom neni ani na míľu odtiaľto, a ak by sám nebol doma, má syna, driečneho šuhaja, ktorý sa volá cudzím menom Civilizovanosť a slovensky: Vzdelanosť. Ten to môže - ako smiem povedať - zrovna tak vykonať, ako sám starý pán. Tam, hovorím ti, nájdeš úľavu od svojho bremena. A ak nemáš úmysel navrátiť sa do svôjho predošlého domova, čo by som ti však samozrejme neprial, môžeš poslať pre svoju ženu a pre svoje deti, aby prišli za tebou do tejto dediny, kde teraz stoja prázdne domy, z ktorých niektorý môžeš dostať za miernu cenu. Živnosť je tam tiež lacná a dobrá, a to, čo ťa bude robiť tým šťastnejším, je, že tam budeš mať počestných susedov, ktorí ťa budú mať v úcte a vo vážnosti.“
Tu Kresťan trochu zastal a rozmýšľal, ale hneď takto súdil: „Ak je to pravda, čo tento pán povedal, bude najmúdrejšie, keď prijmem jeho radu.“ A s tým takto ďalej hovoril:
Kresťan: „Pane, ktorou cestou sa dostanem k domu toho počestného človeka?“
Svetský Mudrák: „Či vidíš tamten vrch?“
Kresťan: „Áno, celkom dobre.“
Svetský Mudrák: „Ku tomu vrchu musíš ísť, a prvý dom, ku ktorému prídeš, je jeho.“
A tak opustil Kresťan svoju cestu a šiel hľadať pomoc v dome pána Zákonnosti. A hľa, keď prišiel až k samému vrchu, zdal sa mu tak vysoký a tiež strana, ktorá bola najbližšie ku ceste, visela tak hrozivo nad cestou, že sa Kresťan bál isť ďalej, aby sa mu vrch nejako nezvalil na hlavu. A preto zastal nevediac, čo má robiť. A ktomu i jeho bremeno sa mu videlo byť ťažším ako vtedy, keď išiel svojou cestou. A z vrchu tiež vyšľahovali ohnivé blesky (2. Mojž. 19,16; Žid. 12,18-21.), ktorých sa Kresťan bál, aby ho nespálili. A tak sa tu potil a triasol a teraz začal ľutovať, že prijal radu pána Svetského Mudráka. A v tom videl Evanjelistu, že ide proti nemu. A keď ho uvidel, začal sa červenať od hanby. A Evanjelista prichádzal bližšie a bližšie a príduc k nemu uprel na neho prísny a strašný pohľad a takto ho začal vyslúchať:
Evanjelista: „Čo tu robíš, Kresťan?“ No Kresťan nevedel, čo na to odpovedať, a preto stál pred ním chvíľu jako nemý.