Áno, počul som raz, že vraj povedal, a to vtedy, keď bol práve v zápase, už som bol aj o živote pochyboval. A koľko trápenia spôsobili tí lotri a ich druhovia Dávidovi – čo sa navzdychal, nažialil a nakričal! Áno, aj Hemon a Ezechiáš, trebárs boli v svojom čase zbrojnoši, neraz sa museli obracať, keď ich títo napadli, a ešte im aj tak dobre vyprášili ich kabáty. Raz chcel isť Peter skúsiť, čo môže a čo dokáže. No, trebárs jedni o ňom hovoria, že je kniežaťom apoštolov, toľko mu nakládli, že sa konečne bál ešte len aj úbohej dievčiny. A okrem toho ich kráľ im je vždy naporúdzi; nikdy neni od nich tak ďaleko, aby nepočul ich zahvizdnutia. A ak by kedy s nimi bolo zle, hneď im príde, ak je možné, na pomoc. A povedáme je o ňom: „Meč, stíhajúci ho, neobsotojí ani kopija, šíp alebo pancier. Železo považuje za slamu a oceľ za hnilé drevo. Šíp ho nepohne k úteku; kamene z praku sa mu obrátia na strnisko, zbroj vôbec považuje za strnisko a smeje sa šermovaniu s píkou.“ (Job. 41,18-21.). Nuž, čože potom vykoná človek v takomto prípade?! Je síce pravda, keby mal človek po každé Jobovho koňa a bol by tak obratný, že by vedel na ňom jazdiť a mal k tomu odvahu, mohol by dokázať znamenité veci. Lebo „jeho šija je odiata hrmotom; nezastavíš ho jako kobylku; frkot jeho chriapov je strašný; od rujnosti kope jamu a plesá v svojej sile idúc oproti zbrani. Smeje sa strachu , nebojí sa a neustúpi pred mečom, alebo keď na neho zahrkoceš túlom alebo zaplieskaš oceľou kopie alebo píky. S hrmotom a hnevom kope zem a neverí, že to zvuk trúby, a na zvuk hojne trúb povie: Ha, ha! Zďaleka cíti boj, hrmot kniežat a bojové pokrikovanie.“
(Job. 39,19-25.).
Ale takí infanteristi čiže pešiaci, ako si ty a ja, nech si nikdy nežiadajú stretnúť nepriateľa ani nech sa nechvália, ako čo by to lepšie mohli a vedeli, keď počujú o iných, že boli podľahli, ani nech si nelichotia pri pomyslení na svoju zmužilosť, lebo tí obyčajne najhoršie obídu, keď na nich príde skúška. Dôkazom toho je Peter, ktorého som už spomenul. Vystatoval sa, vystatoval; chcel sa lepšie zastať svojho Pána než ktokoľvek, ako ho zviedla reč jeho márnomyseľnosť. A koho že tak nabili a olúpili tí lotri ako práve jeho?!
A preto, keď počujeme že také lúpeže dejú sa na Kráľovej ceste, predo všetkým nám treba vykonať dvoje: výjsť v zbroji a istotne si vziať so sebou štít. Lebo práve preto, že mu to chýbalo, nepremohol Leviatána, on, ktorý tak rezko a smele udrel na neho. Lebo veru keď nám to chýba, nebojí sa nás vôbec ani mak.