Ale ten sme tiež zabudli čítať a nezdŕžali sme sa cesty zhubcu. Tu bol Dávid múdrejší ako my, lebo hovorí: „Čo do skutkov človeka, slovom tvojich rtov som sa vystríhal cesty ukrutníka.“ (Ž. 17,4.). Tak teda ležali v sieti a nariekali sami nad sebou. Napokon však zazreli kohosi žiariaceho isť k sebe s bičom z malých motúzov v ruke. A keď prišiel po nich, pýtal sa ich, odkiaľ idú a čo tu robia? Povedali mu, že sú úbohí pútnici, idúci na Sion, ale že ich zaviedol z ich cesty akýsi čierny človek, oblečený v bielom, ktorý ich vraj vyzval, aby ho nasledovali, lebo že aj on ta ide. Vtedy riekol ten s tým bičom: „To je Pochlebník, falošný apoštol, ktorý sa obrátil na anjela svetla“ (Prísl. 29,5., Dan. 11,32., 2. Kor. 11,13-14.). A tak roztrhol sieť a vypustil ich. A potom im povedal: „Poďte za mnou, aby som vás zase dopravil na vašu cesta.“ A tak ich zaviedol späť na cestu, ktorú boli opustili, aby nasledovali Pochlebníka. A potom sa ich ešte pýtal: „Kde ste nocovali minulú noc?“ Riekli: „U pastierov na Ľúbezných vrchoch.“ A ešte sa ich pýtal, či nemajú od pastierov opis cesty? Odvetili: „Áno, máme.“ „Ale či ste ho aj vytiahli a čítali, keď ste boli v rozpakoch zastali?“ Na to odpovedali: „Nie.“ „A prečo?“ pýtal sa. Povedali mu, že zabudli. Ďalej sa ich pýtal, či im pastieri nekázali chrániť sa Pochlebníka? Riekli: Áno. Ale sme nepomysleli, že by ten peknoreký človek bol on.“ (Rim. 16,18.).
Potom som videl v svojom sne, že im rozkázal, aby ľahli, a keď tak urobili, veľmi ich vyobšíval, aby ich naučil ísť dobrou cestou, ktorou majú isť. (5. Mojž. 15,2.). A ako ich tak šľahal, povedal: „Všetkých, ktorých mám rád, káram a trescem. Rozhorli sa tedy a čiň pokánie!“ (Zj. 3,19.). Potom im kázal ísť svojou cestou a dať dobrý pozor na ostatné úpravy, ktoré dostali od pastierov. A tak sa mu poďakovali za všetku láskavosť a šli pekne pravou cestou a spievali:

Poďte, vidzte, ako sa vedie pútnikom,
ktorí blúdia z cesty za pochlebníkom!
Lapili sa do nebezpečnej sieti,
dobrú radu hneď zabudnuvšie deti!
Pravda síce, boli vyslobodení,
ubití však, za príklad vystavení. Potom o chvíľu spozorovali v diaľke nejakého muža ktorý pomaly kráčal cestou, samotný, a blížil sa ku nim. Vtedy povedal Kresťan svojmu kamarátovi: „Pozri, hen je človek, ktorý je chrbátom obrátený k Sionu, a blíži sa k nám.“
Nádejný: „Vidím ho. Dajme si teraz pozor, aby to nebol tiež nejaký pochlebník.“ A tak kráčal bližšie a bližšie, až konečne prišiel k nim.