Vidím, že je pravda, čo povedal oný muž, že vraj dvom je lepšie ako jednému. (Kaz. 4,9.). Že si bol doteraz so mnou, bola milosť, a ty dostaneš dobrú plácu za svoju prácu.“
Kresťan: „A teda, aby sme zahnali ospalosť na tomto nebezpečnom mieste, zhovárajme sa o niečom dobrom.“
Nádejný: „Zo srdca rád pristávam.“
Kresťan: „Kde začneme?“
Nádejný: „Tam, kde Boh s nami začal; ale začni ty, prosím ťa.“
Kresťan: „Dobre teda, ale najprv ti zaspievam túto pieseň:

Svätých, ktorí ospalí sú, pošlite len sem,
nech počujú týchto dvoch pútnikov,
jak sa zhovárajú, a prejde im, prejde sen.
Áno, nech sa od nich učia
bdieť, driemoty keď ich mučia.
Svätých obcovanie, snaha z Boha tiekla,
zachová ich bdelých i vzdor nociam pekla.

Kresťan: Vtedy započal Kresťan a povedal: „Opýtam sa ťa niečo. Ako vznikla v tebe najprv myšlienka robiť tak, ako teraz robíš?“
Nádejný: „Mieniš to tým, ako som najprv začal hľadať dobro svojej duše?“
Kresťan: „Áno, to myslím.“
Nádejný: „Za dlhý čas som sa kochal vo veciach, ktoré videť na našom jarmoku a ktoré sa tam predávajú, veci tie, ktoré by ma boli – ako teraz verím – stiahli do záhuby a do skazy, keby som bol ešte ďalej v nich zotrval.“
Kresťan: „Aké to boli veci?“
Nádejný: „Boli to všetky poklady a bohatstvo tohto sveta. A tiež som mal veľkú záľubu v hýrení, vo vzburách, v pití, v prisahaní, v luhaní, v nečistote, v znesväcovaní Pánovho dňa, a čo ja už viem, v čom ešte, čo ničí dušu. Ale keď som konečne počul božské veci jak od Teba, tak od milovaného Verného, ktorý zomrel násilnou smrťou za svoju vieru a za svoj svätý a bohuľúby život na Jarmoku Márnosti, a keď som ich uvážil, zhľadal som, že koniec tamtých vecí, v ktorých som sa ja dovtedy kochal, je smrť, a že pre tie veci prichádza hnev Boží na neposlušné deti.(Ef. 5,6.).
Kresťan: „A či ťa hneď ovládalo toto tvoje presvedčenie?“
Nádejný: „Neovládalo. Nebol som hneď ochotný poznať zlo hriechu ani zatratenie, ktoré nasleduje, keď spácha človek hriech, ale, keď z počiatku počínalo slovo Božie otriasať mojou mysľou, snažil som sa zatvoriť svoje oči pred jeho svetlom.“
Kresťan: „Ale čo bolo príčinou, že si sa znovu tak odpieravo choval oproti pôsobeniu požehnaného Božieho Ducha, keď začal na tebe pôsobiť?“
Nádejný: „Príčinou toho bolo 1. to, že som bol nevedomý, nevedel som, že je to dielo Božie na mne. Nikdy by som nebol myslel, že prvé, čím Boh začína obrátenie hriešnika, je to, že ho zobudí a ukáže mu jeho hriechy. 2. Že ešte bol hriech veľmi sladký môjmu telu, a mne sa ho nechcelo opustiť. 3.