Nevedel som, ako sa rozlúčiť so svojimi vtedajšími kamarátmi, s ktorými som šiel cestou hriechu, a ktorých spoločnosť a skutky mi boli tak veľmi žiadostivé. 4. Hodiny, v ktorých som bol usviedčaný o svojich hriechoch, mi boli také mučiace, a tak ma desili, že som ich nemohol zniesť, ba ani len spomínať na ne.“
Kresťan: „Teda, ako sa vidí, niekedy si sa bol sprostil svojho trápenia a nepokoja?“
Nádejný: „Skutočne, ale mi to zase len prišlo na myseľ, a vtedy som sa mal zrovna tak zle, ba, čo hovorím, horšie ako predtým.“
Kresťan: „A čo to bolo, čo ťa zase upomenulo na tvoje hriechy?“
Nádejný: „Toho bolo mnoho, tak napríklad
keď som sa len zišiel s dobrým človekom na ulici, alebo
keď som niekoho počul čítať z Biblie, alebo
keď ma začala hlava bolieť, alebo
keď som počul, že niektorý môj sused je chorý, alebo
keď som počul mŕtvemu zvoniť, alebo
keď som pomyslel na svoju vlastnú smrť, alebo
keď som počul, že niekto náhle zomrel;
zvlášte však to, keď som pomyslel, že i ja sám sa musím skoro postaviť pred súd.“

Kresťan: „A či si sa mohol vždy ľahko zbaviť povedomia viny hriechu, keď kedy prišlo na teba niektorou z týchto ciest?“
Nádejný: „Nie, nemohol, lebo v taký čas sa to pevnejšie chytalo môjho svedomia, a potom, len keď som na to pomyslel, že by som sa mal vrátiť späť do hriechu – hoci moja myseľ bola obrátená po ňom -, pôsobilo mi to dvojnásobné muky.“
Kresťan: „A čo si potom robil?“
Nádejný: „Myslel som, že sa musím snažiť napraviť svoj život, lebo inak reku budem istotne zatratený.“
Kresťan: „A či si sa snažil napraviť?“
Nádejný: „Áno, a utekal som nielen pred svojím hriechom, ale i pred hriešnou spoločnosťou a dal som sa konať náboženské povinnosti, ako modliť sa, čítať, plakať nad hriechom, hovoriť svojim susedom pravdu atď. To som robil a ešte mnoho iného, čo tu nemôžem všetko vypočítať.“
Kresťan: „A či si sa už potom dobre cítil?“
Nádejný: „Áno, na chvíľu, ale konečne zase len prišiel na mňa môj nepokoj celou silou a stúpil na krk všetkým mojim nápravam.“
Kresťan: „A jako sa to stalo, keď že si už bol napravený?“
Nádejný: „Boli to rôzne veci, ktoré ma nepokojili, zvlášte také výroky jako tieto: Všetka naša spravedlnosť je jako ohýzdné rúcho.“ (Iz 64,5.). „Zo skutkov zákona nebude ospravedlnený žiaden človek.“ (Gal. 2,16.). „Keď učiníte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Sluhovia neužitoční sme.“ (Luk. 17,10.), a mnoho tomu podobného.