A preto som započal takto uvažovať: Ak je všetka moja spravedlnosť ako ohyzdné rúcho; ak zo skutkov zákona nebude ospravedlnený žiaden človek, a ak sme aj tak neužitoční, keď sme všetko učinili, vtedy je to čiré bláznovstvo mysleť, že by človek dosiahol nebo skutkami zákona. A ďalej som myslel takto: ak narobí niekto u kupca za tisíc korún dlžoby a potom platí za všetko, čo kúpi, jeho predchádzajúca dlžoba predsa len stojí v knihe nepretretá, pre ktorú ho kupec môže zažalovať a dať zatvoriť, dokiaľ nezaplatí dlžoby.“
Kresťan: „A ako že si to použil na seba?“
Nádejný: „Nuž, myslel som si takto: svojimi hriechami som sa veľmi zadĺžil Bohu, a že moje terajšie naprávanie nezaplatí môjho starého účtu, a že preto mám, pri všetkom svojom terajšom polepšovaní sa, uvažovať, ako by som mohol byť vyslobodený zo zatratenia, ktoré mi hrozí pre moje skoršie prestúpenia?“
Kresťan: „To si veľmi dobre použil; lež prosím ťa, pokračuj!“
Nádejný: „Iná vec, ktorá ma nepokojila, a to práve odvtedy, ako som sa započal naprávať, bola tá, že keď som sa dobre prizrel tomu najlepšiemu, čo som robil, i pri tom som ešte vždy videl hriech; nový hriech, ktorý sa premiešaval k najlepším mojim skutkom, tak, že som prinútený súdiť, že odhliadnuc od toho, že som skôr rád seba klamal a chybne oceňoval konanie svojich povinností, spáchal som pri jednej povinnosti toľko hriechu, že by ma Boh právom bol mohol vrhnúť do pekla, keby aj môj drievnejší život bol býval bezvadný:“
Kresťan: „A čo si potom urobil?“
Nádejný: „Hej, čo som urobil. Nevedel som, čo robiť, kým som sa nezveril Vernému, lebo my dvaja sme boli dobrí známi. A ten mi povedal, že ak neobdržím spravedlnosť človeka, ktorý nikdy nehrešil, nebude ma môcť spasiť ani moja vlastná ani všetka spravedlivosť celého sveta.“
Kresťan: „A veril si mu, že hovorí pravdu?“
Nádejný: „Keby mi to bol povedal vtedy, keď sa mi ľúbilo moje naprávanie sa, a keď som bol s ním spokojný, bol by som povedal, že je blázon, a to by bol mal za svoje ustávanie sa. Ale potom, keď som videl svoju slabosť a hriech, ktorý sa lepí na moje najlepšie skutky, bol som prinútený byť jeho mienky.“
Kresťan: „Ale či si si to mohol pomysleť, keď ti to sprvu vravel, že sa vôbec nájde človek, o ktorom by sa právom mohlo povedať, že nikdy hriechu neučinil?“
Nádejný: „Musím vyznať, že mi tie slová sprvu cudzo zneli, ale po ďalšom rozhovore a po ďalšom rozhovore s ním bol som o tom úplne presvedčený.“
Kresťan: „A či si sa ho spýtal, kto je to, a ako by si mal byť ním ospravedlnený?“
Nádejný: „Áno, a povedal mi, že je to Pán Ježiš, ktorý sedí po pravici Najvyššieho (Žid.