A vtedy zase povedal Evanjelista: „Či nie si ty ten človek, ktorého som to bol našiel plakať vonku pred múrami Mesta Skazy?“
Kresťan: „Áno, milý pane, ja som to.“
Evanjelista: „Či som ti nekázal isť cestou k tej Tesnej Bráne?“
Kresťan: „Áno, milý pane“, povedal Kresťan.
Evanjelista: „Ako je to potom, že si tak rýchle odbočil? Lebo už nejdeš tou cestou.“
Kresťan: „Stretol som sa s istým pánom hneď, ako som prešiel cez Bahno Zúfalstva, ktorý ma prehovoril, aby som v dedine tu predo mnou vyhľadal istého človeka, ktorý vraj môže sňať moje bremeno.“
Evanjelista: „Kto a aký to bol človek?“
Kresťan: „Vyzeral ako pán a mnoho mi všeličo hovoril až ma konečne dostal, že som poslúchol a tak som sem prišiel. Ale keď som uvidel tento vrch a videl som, ako visí nad cestou, okamžite som zastal, aby sa mi reku nezvalil na hlavu.“
Evanjelista: „A čo ti povedal ten pán?“
Kresťan „Pýtal sa ma, kam idem? A tak som mu povedal.“
Evanjelista: „A. čo na to povedal?“
Kresťan: „Pýtal sa ma, či mám rodinu? A povedal som mu. Ale reku som tak obtiažený bremenom, ktoré je na mojom chrbte, že sa im nemôžem tešiť ako predtým.“
Evanjelista: „A čo ti ďalej povedal?“
Kresťan: „Kázal mi, aby som sa rýchle zbavil svojeho bremena. A povedal som mu, že práve to je to, čo hľadám a že preto idem ku tamtej bráne, aby som dostal ďaľšie poučenie, ako sa dostať na miesto oslobodenia. A tu mi povedal, že on mi ukáže lepšiu cestu a kratšiu, ktorá neni spojená s toľkými ťažkosťami, ako je cesta, na ktorú ste ma vy, pane, upravili, ktorá cesta vraj – tak mi povedal - dovedie ťa k domu istého pána, ktorý vie sňať takéto bremená. A tak som mu uveril a uhol som sa z tej cesty na túto, ak by mi reku náhodou mohlo byť skoro uľahčené od môjho bremena. Ale keď som sem prišiel a videl som veci v skutočnosti, zastal som bojac sa nebezpečenstva. Ale teraz neviem, čo robiť.“
Evanjelista: „Stoj teda chvíľu, aby som ti oznámil, čo hovorí Boh.“ A tak stál a triasol sa. Vtedy mu povedal Evanjelista: „Hľaďte, aby ste neodbyli hovoriaceho! Lebo ak tamtí neušli odbyjúc toho, ktorý na zemi hovoril slová božského zjavenia, tým menej my, odvracajúci sa od toho, ktorý hovorí z neba“ (Žid. 12,25.). A ku tomu dodal: „Spravodlivý bude žiť z viery“ a: „Ak by sa späť utiahol, nemá v ňom záľúbenia moja duša“ (Žid. 10,38; Rim 1,17.). A uvedené slová hneď takto vysvetlil a na Kresťana obrátil: „Ty si ten človek, ktorý bežíš do takej záhuby. Ty si začal opovrhovať radou Najvyššieho a uťahovať svoju nohu z cesty pokoja a to skoro s odvážením sa do večného zatratenia.“
Keď to počul Kresťan, padol k jeho nohám ako mŕtvy zvolajúc: „Beda mne, lebo teraz istotne zahyniem!“ (Iz. 6,5.). No, vidiac to Evanjelista, uchopil ho za pravú ruku a povedal: „Každý hriech a každé rúhanie bude odpustené ľuďom“ (Mat. 12,31; 1. Ján 5,16); nebuď neveriaci, ale veriaci“ (Ján 20,27). Vtedy znovu obžil trochu Kresťan a vstal a triasol sa pred Evanjelistom ako prv.
A tu pokračoval Evanjelista a vravel: „Daj lepší pozor na to, čo ti poviem. Teraz ti ukážem, kto to bol, ktorý ťa zviedol, a taktiež kto bol ten, ku komu ťa poslal.