Ameň“.“
Kresťan: „A či si urobil, ako sa ti kázalo?“
Nádejný: „Urobil, a to znova a znova.“
Kresťan: „A či ti Otec zjavil svojho Syna?“
Nádejný: „Nie hneď na prvý krát ani na druhý ani na tretí ani na štvrtý ani na piaty, ba, ani na šieste.“
Kresťan: „A čo si vtedy urobil?“
Nádejný: „Vtedy som už nevedel, čo robiť.“
Kresťan: „A či ti neprišla myšlienka nechať modlenie?“
Nádejný: „Ba prišla, a to aj sto ráz.“
Kresťan: „A prečo si to neurobil?“
Nádejný: „Veril som, že je to pravda, čo mi bolo povedané, totiž, že bez Kristovej spravedlnosti ma ani celý svet nespasí. A preto som si myslel, že ak upustím, zomriem, a tak ak reku mám zomrieť, nech zomriem pred trónom milosti. A pri tom pri všetkom prišlo mi aj to na um: „Ak by predlievalo, počkaj naň, lebo istotne príde a nebude predlievať.“ (Ab. 2,3.). A tak som sa len ďalej modlil, až mi Otec ukázal Syna.“
Kresťan: „A ako ti bol zjavený.“
Nádejný: „Nevidel som ho svojimi telesnými očami, ale očami svôjho rozumu (Ef. 1,18.). A bolo to takto: Jedného dňa som bol veľmi smutný a myslím, že smutnejší než kedykoľvek vo svojom živote, a tento smútok, spôsobilo to, že som znova videl veľkosť a ohavnosť svojho hriechu. A ako som tak nič nečakal, iba peklo a večné zatratenie svojej duše, razom, ako sa mi zdalo, videl som Pána Ježiša, že hľadí z neba dolu na mňa a hovorí: ‚Ver v Pána Ježiša a budeš spasený.‘ (Sk. 16,30-31.). Ale ja som mu odpovedal: ‚Ó, Pane, som veliký, veľmi veliký hriešnik.‘ A on odvetil: ‚Dosť ti je moja milosť.‘ (2. Kor. 12,9.). A vtedy som povedal: ‚Ale, Pane, čo je to veriť?‘ A vtedy som videl zo slova: ‚Ten, kto príde ku mne, nebude nikdy lačneť, a kto verí vo mňa, nebude nikdy smädný (Ján 6,35.), že veriť a prísť je jedno, a že ten, kto prišiel, to jest, že ten, kto rozbehol sa v svojom srdci a v túžbe po spasení skrze Krista, skutočne verí v Krista. Vtedy sa zjavila a stála voda v mojich očiach, a ja som sa ďalej pýtal: ‚Ale, Pane, či ty skutočne môžeš prijať tak velikého hriešnika, ako som ja a spasiť ho?‘ A na to som počul povedať: ‚A toho, kto ku mne príde nevyženiem von.‘ (Ján 6,37.). Vtedy som povedal: ‚Ale jako mám o Tebe myslieť, Pane, idúc k Tebe, aby som správne v Teba veril?‘ Vtedy povedal: ‚Kristus Ježiš prišiel na svet, aby hriešnych spasil.‘ (I. Tim. 1,15.). ‚Koniec zákona je Kristus na ospravedlnenie každého,‘ kto verí‘ (Rim. 10,14.). ‚Ktorý zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych za naše ospravedlnenie.‘ (Rim. 4,25.). ‚Zamiloval nás a umyl nás od našich hriechov svojou vlastnou krvou‘ (Zjav. 1,15; I. Tim. 2,5.). ‚Je prostredník medzi Bohom a medzi nami. A preto môže dokonale spasiť tých, ktorí skrze neho pristupujú k Bohu, žijúc na veky, aby sa za nás prihováral‘ (Žid. 7,25.). Z toho všetkého som vyrozumel, že musím hľadať spravedlnosť v jeho osobe a to zadosťučinenie za svoje hriechy, ktoré bolo dané skrze jeho krv, a že, čo konal v poslušnosti zákona svojho Otca, a tým, že vzal na seba trest tohože zákona, nebolo pre neho, ale pre toho, kto to prijme na svoje spasenie a bude vďačný.